tento termín zaviedol politický filozof Carl Schmitt s pôvodným zámerom využívať ho len v medzinárodnom kontexte. Nechcem rozoberať jeho „ historické pôvodno“, lebo jeho zásah sa rozšíril a zasahuje nielen medzinárodné „vody“, ale aj stojace domáce politické rybníky. Stávame sa nielen jeho odrazom, ale aj obrazom, prostredníctvom jeho absorbovania, emocionálneho prežívania a v konečnom dôsledku aj konkrétneho buď proaktívneho, alebo neaktívneho správania. Sme ním priamo alebo nepriamo ožiarení. Takže skutočne je dosť iluzórne tvrdiť, že my takí nie sme, my sme apolitickí. Nakoniec, v anglickej terminológii má politika viacdimenzionálny význam v rozmeroch polity, politics, a policy.
Celkový „politický pohyb“ v našej spoločnosti poukazuje na dva typy existujúcej politickosti. Je to klasická existujúca politická politickosť, na našej politickej scéne reprezentovaná koalično-opozičnými stranami. Tie majú svoje idey, isté ideológie, ktoré môžu byť reprezentované statickými slovesnými vyjadreniami „mať“, a doplnil by som to aj ďalším vyjadrením „vlastniť“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.