Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zelenšie mesto? Trávnik bez stromov môže mať v lete teplotu asfaltu

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Bratislavská štvrť Karlova Ves spúšťa projekt, ktorý má zlepšiť odolnosť proti zmene klímy. Na jeho čele stojí Zuzana Hudeková.

Zelenšie mesto? Trávnik bez stromov môže mať v lete teplotu asfaltu Archiv Zuzany Hudekovej Zuzana Hudeková je krajinná architektka, pôsobí ako projektová expertka v oblasti zelenej infraštruktúry na miestnom úrade bratislavskej mestskej časti Karlova Ves.

po nástupe do karloveského mestského úradu ste iniciovali výpočet uhlíkovej stopy vo verejných budovách pri činnosti úradu. Vyšlo vám, že mestská časť vytvorí viac ako 2 100 ton emisií. A  približne najedného zamestnanca (vrátane zamestnancov škôl, ktoré má v správe) pripadajú štyri tony uhlíkovej stopy. Čo to znamená? 

Karlova Ves je prvou samosprávou na Slovensku, ktorá si dala zmerať „uhlíkovú stopu“, čiže koľko skleníkových plynov vypúšťala svojimi aktivitami do ovzdušia. Započítavali sme do toho nielen energetické vstupy, ale aj spotrebu vody, odpad, služobné cesty autom, alebo údržbu zelene a komunikácií.

ako si vôbec môžeme predstaviť štyri tony emisií? 

Dávnejšie sme sa v jednom projekte snažili porovnávať modelové slovenské mestá a ich ekologickú stopu. Vtedy sme tiež merali uhlíkovú stopu, a podobne som netušila, čo vlastne predstavuje tona oxidu uhličitého. Veď to musí byť šialené množstvo. Ale v porovnaní s inými mestami vo vyspelých krajinách EÚ sme vtedy boli na tom dobre, priemer je približne sedem ton.

prekvapilo niekoho na úrade, že majú takúto uhlíkovú stopu? Zaujímalo ich to vôbec?

Prekvapil nás najmä jeden fakt – že jedna karloveská škola sa podieľa takmer na štvrtine celého množstva emisií. To je neuveriteľne veľké množstvo. Spôsobuje nielen ekologické, ale aj ekonomické problémy, za energie v tejto škole platí samospráva obrovské sumy. Bolo v jej záujme vyriešiť tento problém. 

zaujímali samosprávu aj ekologické dôvody? 

Aj ekologický dopad je v záujme samosprávy. Spomeňte si, aká potopa sa stala nedávno v Bratislave, keď spadlo extrémne množstvo zrážok. Samosprávy majú veľký problém pri zadržiavaní zrážkovej vody, ktorá iba odteká do kanalizácie. Princípom by malo byť zachytiť zrážkovú vodu na mieste, kde spadla. Je na to viacero možností – buď ju nechať vsiaknuť, alebo zadržať. Až potom nasleduje riešenie viesť najprv do oddelenej stokovej siete, ktorých pokrytie v mestách je zriedkavé. Na poslednom mieste je odviesť zrážkovú vodu do jednotnej kanalizácie. Jasné, že dôvodom záplav na komunikáciách boli aj nečistené kanalizačné vpuste. Ale ak padajú extrémne zrážky a spoja sa so stokovou vodou, je to taký veľký objem vody, že to kanalizačná sieť jednoducho nestíha. 

„Chceme, aby projekt zmenil nielen Karlovu Ves, ale slúžil aj ako modelový príklad pre ostatné mestá a obce.“ 

ako sa tieto dopady zmeny klímy dajú konkrétne v Karlovke zmierniť?

Tak, že sa budeme snažiť nastaviť celú mestskú časť tak, aby bola proti negatívnym dopadom zmeny klímy odolnejšia a dokázala sa s nimi vyrovnať ekologickejšie. Chceme vypracovať pilotný projekt na modelovej obnovy verejných budov, ktoré budú energeticky efektívne a zároveň adaptované na zmenu klímy. Budeme budovať zelené strechy, riešiť zrážkovú vodu a jej možné spätné využívanie. V teoretickej rovine chceme vyhodnocovať, ako sú budovy, verejné priestranstvá, celé štvrte či mestá pripravené na zmenu klímy. Vytvoríme nástroj, ktorý by mal slúžiť ako manuál aj pre ďalšie slovenské a české mestá. Jedným z našich partnerov je Inštitút pre energeticky pasívne domy, ktorý sa zameria na možné úspory energie v obytných budovách našej mestskej časti. Hoci je už väčšina panelákov čiastočne zrenovovaná, stále je tu veľký potenciál na úspor energií. Súčasné renovácie pokrývajú len nevyhnutné opravy budov, ako sú napríklad zatekanie strechy, výmena starých okien alebo izolácie fasády. No čoraz častejšie vidíme, aké problémy vznikajú z nesprávneho zateplenia, ktoré len zakonzervovalo niektoré nedostatky.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite