Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nežná revolúcia sa začala pred sto rokmi

.lukáš Krajčír .spoločnosť

13. júla 1918 založili politici Národný výbor československý. Ak by tak neurobili, dnes by sme v učebniciach dejepisu nečítali o hladkom pražskom prevrate z 28. októbra. Demonštrácie by boli krvavé, rakúskym vojskom rozohnané a republika v nedohľadne.

Nežná revolúcia sa začala pred sto rokmi Roger-Viollet/profimedia Karel Kramář stál ako prvý na čele predsedníctva Národného výboru československého.

dejiny sú vyplnené mnohými neúspešnými revolúciami, demonštráciami a povstaniami, ktorým na dosiahnutie často aj oprávnených cieľov chýbali uznávané autority s odvahou tvoriť nové vývojové cesty. Česká a slovenská spoločnosť spred sto rokov ich mala a vďačí im za vznik Československa.

Tento príbeh však ani zďaleka nie je len o vytrvalosti triumvirátu Masaryk-Štefánik-Beneš a nimi organizovaných légiách. Pre vznik Československa vykonal zahraničný odboj nepochybne veľa, veď v priebehu roku 1918 ho uznali viaceré dohodové mocnosti. No prevrat v krajine mohli uskutočniť iba legitímni domáci predstavitelia politickej scény a odboja. Vedel to v Martine predseda národniarov Matúš Dula a vedeli to aj českí politici v Prahe. Keďže Slováci boli pod silným drobnohľadom uhorských vládnych orgánov, iniciatívu prevzali do svojich rúk lepšie organizovaní českí politici. Dňa 13. júla si tak pripomíname sto rokov od vzniku Národného výboru československého, zloženého z tieňovej vlády a parlamentu, ktorý mal v príhodnom čase vystúpiť ako jediný zastupiteľský orgán domáceho odboja, pripraviť nové ústavné zákony, prevziať moc v krajine a vyhlásiť československý štát.

Reálne začal pracovať 20. júla. Bolo vytvorené predsedníctvo na čele s Karlom Kramářom, ktoré predstavovalo pomyselnú vládu. Valné zhromaždenie, teda tieňový parlament, malo 38 členov z radov vtedajších českých politických zoskupení. Slováci v ňom z pochopiteľných dôvodov zastúpenie nemali, keďže stále hrozili perzekúcie zo strany uhorských vládnych orgánov. S výborom však komunikovali viacerí slovenskí politici ako Vavro Šrobár či Anton Štefánek, ktorí v príhodnom čase hodlali nadviazať bližšiu spoluprácu. Na jeseň 1918 boli členovia výboru v kontakte s Ivanom Dérerom, Emilom Stodolom a Milanom Hodžom a to kvôli prerokovaniu štátoprávneho začlenenia Slovenska do nového štátu.

„Prevrat v krajine mohli uskutočniť iba legitímni domáci predstavitelia politickej scény a odboja.“

Okrem toho výbor disponoval aj rôznymi komisiami, ktoré mali na starosti napríklad menšinové, ústavné, osvetové, školské a špeciálne aj slovenské záležitosti. Byrokraciu vykonávala Kancelária Národného výboru československého a informovanie verejnosti zabezpečoval tlačový orgán Národní listy.

Úlohou výboru bolo predovšetkým pripraviť právne podmienky pre chystaný revolučný akt, ktorý sa v českých kruhoch plánoval po kapitulácii Rakúsko-Uhorska. Inými slovami, povolaní právnici ako členovia tohto výboru mali nachystať zákonné podklady pre vznik Československa. K nim patrilo napríklad vyhlásenie o nezávislosti, legislatívne ukotvenie právnej kontinuity a napokon vytváranie národohospodárskych zákonov a právnych predpisov k politickému usporiadaniu krajiny.

V utajenej spolupráci so zahraničným odbojom však výbor pripravoval aj ústavné zákony, ktoré sa niesli už v demokratickom duchu.Výbor totiž vyslal  svojich zástupcov do Ženevy, kde spolu s predstaviteľmi zahraničného odboja rokovali aj o budúcej republikánskej forme štátu.

A napokon to bol tento výbor, ktorý 28. októbra vyhlásil v Prahe vznik Československa a 13.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite