Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otvorený list NATO: Prispôsobme našu Alianciu

.redakcia .spoločnosť

Skupina vedúcich expertov a mysliteľov na oboch stranách Atlantiku vyzvala hlavy štátov a vlád NATO, aby na samite v Bruseli preukázali solidaritu v záujme obnovenia transatlantických vzťahov.

Otvorený list NATO: Prispôsobme našu Alianciu Ludovic Marin/AP/SITA Iniciátori otvoreného listu vyzývajú a urgujú hlavy štátov a predsedov vlád, aby na Samite prehodnotili stratégie v zmysle Harmelovho reformného ducha.

Excelencie,

prispôsobme našu alianciu teraz a spolu!

NATO čaká významné rozhodnutie.  Od roku 2014 aliancia zaznamenala výrazný progres v otázke posilnenia odstrašujúcich aktivít proti revizionistickému Rusku a boja proti hrozbám z juhu. Avšak neutíchajúce otázky týkajúce sa nerovnomerného rozloženia bremien naprieč Atlantikom ohrozujú jednotu a spoločný účel aliancie, ktoré tvoria jej ťažisko. 

Čo predstavuje skutočnú obranu voči akýmkoľvek protivníkom, teraz ako aj v budúcnosti, je politická solidarita. Iba vtedy bude aliancia dostatočne vyzbrojená strategickou ambíciou nevyhnutnou na to, aby uspela v tomto storočí plnom výziev pre všetkých spojencov. Avšak pre vznik takejto ambície sú nevyhnutné nové, vyváženejšie transatlantické vzťahy, v ktorých budú Spojené štáty naďalej poskytovať svojim európskym spojencom pomoc v otázke obrany a bezpečnosti, ktoré sú také nevyhnutné pre európsku stabilitu. Na druhej strane budú európski spojenci a Kanada ochotnejší a schopnejší prispieť k udržaniu americkej a globálnej bezpečnosti, tak, ako to spravili po udalostiach 11. septembra.

požiadajte o prehodnotenie stratégie

Ako uvádza GLOBSEC NATO Adaptation Report z novembra 2017, budúce úlohy adaptovanej aliancie sú jasné: „Aby sa položili základy dlhotrvajúcej adaptácie, vedúci členovia NATO by mali požiadať o prehodnotenie stratégie na júlovom samite 2018, a táto nová stratégia by mohla byť implementovaná do začatia samitu 2019, keď bude aliancia oslavovať 17. výročie, a ktorá by mohla byť zakotvená v novom strategickom koncepte. NATO potrebuje stratégiu zameranú na budúcnosť, ktorá stanoví, ako bude NATO reagovať na výzvy nepredvídateľného a rýchlo sa meniaceho sveta”.

„Čo predstavuje skutočnú obranu voči akýmkoľvek protivníkom, teraz ako aj v budúcnosti, je politická solidarita.“

Na tohtotýždňovom NATO samite v Bruseli spoločne potvrdíte a budete vychádzať z rozhodnutí prijatých na waleskom samite 2014 a varšavskom samite 2016, vrátane robustnejšej štruktúry velenia, zvýšenej pripravenosti, schopnosti mobility a posilňovania, a novej výcvikovej misie v Iraku ako súčasti širšieho programu boja proti terorizmu. Taktiež opätovne potvrdíte dlhodobý záväzok aliancie voči jednotnej a slobodnej Európe.  

Je však potrebné urobiť oveľa viac — a rýchlo — ak má byť 360-stupňové NATO zrealizované. Podstatnou súčasťou je zabezpečenie toho, aby boli európski členovia NATO a Kanada vybavení na prevzatie väčšej zodpovednosti za transatlantickú bezpečnosť ako skutoční partneri pre Spojené štáty.

budovanie NATO 21. storočia

S blížiacimi sa 70. narodeninami NATO aliancia riskuje zaostávanie za tempom politických zmien a technologickým vývojom pochádzajúcim od veľkých ťahúňov megazmeny, vrátane nových technológií ako kybernetika a umelá inteligencia, dezinformácie a ostatné „hybridné” hrozby; nevynímajúc problém zlyhávajúcich štátov, násilného extrémizmu a nekontrolovanej migrácie. Všetci spojenci musia podniknúť kroky smerujúce k naplneniu silnejúcej potreby pre ďalšie organizačné a interné reformy umožňujúce obratnej a modernizovanej aliancii a lepšie pripravenému NATO nielen zachytiť mnohé technologické výzvy, ale ich aj ovládnuť – od hybridných hrozieb až po hybridnú vojnu.

posilnenie obrany NATO

Pred 50 rokmi (v decembri 1967) bývalý belgický premiér Pierre Harmel predniesol Severoatlantickej rade svoju významnú správu o budúcich úlohách aliancie. Žiadal v nej vytvorenie novej politicko-vojenskej nadácie založenej na spravodlivom rozdelení rizík a nákladov a na uskutočnení dvojstrannej stratégie založenej na zachovaní obrany a odstrašovania na jednej strane a na dialógu s Moskvou na strane druhej.

Harmel potvrdil, že NATO je a vždy zostane obrannou alianciou. Avšak táto obrana musí byť zdravá, dôveryhodná, dobre financovaná a primeraná hrozbám, ktorým aliancia čelí. Na vojensko-strategickej úrovni sa kolektívna bezpečnosť a kolektívna ochrana zlučujú a rozširujú v rozsahu aj intenzite. Na splnenie tejto kľúčovej výzvy musí byť NATO pripravené, zdravé a schopné konať v rámci siedmich oblastí veľkých konfliktov: letectva, mora, pôdy, kybernetiky, vesmíru, informácií a vedomostí.

„Na bruselskom samite budete mať možnosť spoločne poskytnúť občanom NATO strategické uistenie.“

Harmelova správa bola primeraná svojej dobe, ale jej hlavné princípy priniesli mier, ktorý máme dodnes. Tento mier však možno ukotviť a zabezpečiť len v dlhodobom horizonte, ak správne čelíme vnútorným i vonkajším hrozbám pre transatlantické spoločenstvo. Ak by NATO zlyhalo pre krátkodobý politický trend, straty by pocítili nielen spojenci, ale aj ľudia po celom svete, ktorí milujú slobodu, pretože by sa už nemohli spoliehať na túto kotvu legitímnej bezpečnosti.

vytvorenie nového transatlantického vzťahu

To, čo potrebujeme a to, čo naši ľudia očakávajú od vás – našich lídrov – je vôľa usilovať sa o dosiahnutie obnoveného vysokého politického konsenzu a posilnenej transatlantickej zmluvy. Takáto zmluva musí byť založená na spoločných hodnotách, solidarite a jasnom zámere našej aliancie v tomto novom a rýchlo sa vyvíjajúcom bezpečnostnom prostredí. Ako súčasť takéhoto ušľachtilého úsilia sa európski spojenci musia riadne zaviazať na väčšie odhodlanie v záujme svojej vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti všetkých spojencov na oboch stranách Atlantiku. Takéto ambície musia byť ústredným bodom novej stratégie, ktorú odporúčame začať na samite.

Vzhľadom na meniaci sa strategický kontext bude primárnou výzvou a zodpovednosťou, s ktorou sa na samite stretnete, poskytnutie obnoveného politického cieľa a impulzu, v rámci ktorého sa všetkých dvadsaťdeväť spojencov zaviaže, že splnia svoju úlohu. Dôveryhodná vojenská spôsobilosť a kapacita je, samozrejme, nevyhnutná pre riešenie týchto problémov. To môže nastať, len ak všetci spojenci splnia svoje záväzky a budú mať spoločnú víziu pre budúcnosť najdôležitejšej aliancie na svete.

„Harmelova správa bola primeraná svojej dobe, ale jej hlavné princípy priniesli mier, ktorý máme dodnes.“

Preto dolupodpísaní vyzývajú a urgujú hlavy štátov a predsedov vlád, aby na samite prehodnotili stratégie v zmysle Harmelovho reformného ducha, a tak spojenci i aliancia budú môcť čeliť výzvam dvadsiateho prvého storočia sebavedomo a účelne.

Na bruselskom samite budete mať možnosť spoločne poskytnúť občanom NATO strategické uistenie, ktoré potrebujú, a túžia po ňom všetci od San Francisca po Vancouver, od Rigy po Rím, od Amsterdamu po Ankaru. Využite túto príležitosť!

S úctou

  • John R. Allen, Generál, USMC (ex.), Veliteľ Medzinárodných bezpečnostných síl NATO (ISAF) 2011 - 2013
  • Knud Bartels, Generál (ex.), Dánsky veliteľ ozbrojených síl 2009-2011, predseda Vojenského výboru NATO 2011-2015
  • Philip M. Breedlove, Generál (Ret.), Vrchný veliteľ spojeneckých síl, Európa 2013-2016
  • Ian Brzezinski, Zástupca námestníka ministra obrany USA 2001-2005, rezidentný senior pracovník, Scowcroft centrum pre stratégiu a bezpečnosť, Atlantická Rada
  • Giampaolo di Paola, Admirál (ret.), Predseda Vojenského výboru NATO za roky 2008-2011, minister obrany Talianska 2011 - 2013
  • Alena Kudzko, Zástupkyňa riaditeľa výskumu, GLOBSEC
  • Wolf Langheld, Generál (ex.), Veliteľ spojeneckých síl Joint Headquarters, Brunssum 2010-2012
  • Julian Lindley – French, Profesor, Inštitút štátnictva Londýn, inžinier kanadskej univerzity pre globálne záležitosti a bývalý viceprezident, Asociácia atlantickej zmluvy
  • James G. Stavridis, Admirál (ex.), Dekan Fletcherskej školy práv a diplomacie na univerzite Tufts a vrchný veliteľ spojencov v Európe 2009 - 2013
  • Stefano Stefanini, Veľvyslanec (ex), stály predstaviteľ Talianska v NATO a diplomatický poradca prezidenta Talianska
  • Giorgio Napolitano, Stredisko stratégie a bezpečnosti Scowcroft, Atlantic Council
  • James J. Townsend, Zástupca námestníka ministra obrany USA na roky 2009 - 2016, vedúci odboru Centra pre novú americkú bezpečnosť
  • Tomáš Valášek, Veľvyslanec (ex.), Stály predstaviteľ SR v NATO 2013 - 2017, riaditeľ Carnegie Europe
  • Robert Vass, Prezident organizácie GLOBSEC
  • Alexander Vershbow, veľvyslanec (ex.), Námestník generálneho tajomníka NATO 2012-2016, námestník ministra obrany USA 2009-2012, veľvyslanec pre NATO, Rusko a Južnú Kóreu 1997-2008, vážený člen Atlantickej Rady
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite