keď sme v Banskej Štiavnici na stretnutí organizátorov Za slušné Slovensko dlhé hodiny diskutovali o situácii v našej krajine aj o možnosti predčasných volieb, Dušan ako moderátor diskusie položil do pléna zaujímavú otázku: Veríte vôbec sami tomu, že budú predčasné voľby? Odpoveď mi naskočila ihneď: Budú. Sú takí arogantní, tak bažia po moci a po peniazoch, že si ten válov napokon rozbijú sami.
Boli to náročné dni a týždne, plné ťažkých tém a diskusií. Spoločnosťou najviac rezonovalo slovo slušnosť a stalo sa vôbec najskloňovanejším slovom naprieč Slovenskom. Populárna moderátorka v priamom prenose verejnoprávnej televízie vyhlásila, že tú slušnosť by mal teda niekto zadefinovať. Myslím si, že nemusíme diskutovať hodiny, týždne ani roky, nemusíme o tom písať ani traktáty; zabiť človeka rozhodne slušné nie je. Ono to nielenže nie je slušné; je to prízemné, odporné a neprípustné.
nezabudnuteľné ráno
Na to ráno nikdy nezabudnem. Práve som vstával, keď mi kamarátka poslala do správy odkaz na článok. Reportér Aktualít Ján Kuciak a jeho priateľka Martina Kušnírová boli zavraždení. Mal som problém vstať z postele. Prikrylo ma niečo veľmi ťaživé a skľučujúce, čo som dávno nezažil.
Táto dvojnásobná vražda sa ma veľmi dotkla. V redakcii Aktualít som totiž prežil takmer šesť rokov života a aj napriek svojmu odchodu som tam nechal kus seba. A veľký kus redakcie ostal vo mne. S Janom som sa osobne nepoznal. Keď on nastupoval, ja som sa lúčil a s priateľmi sme v Považskej Bystrici rozbiehali občianske združenie Cooltajner. Práve toto združenie dnes organizuje zhromaždenia Za slušné Slovensko v našom meste.
Niektorých ľudí však nemusíte poznať osobne, aby vám aj napriek tomu boli sympatickí a vážili ste si ich. Martina a Jano medzi takých ľudí patrili. Po ich smrti vo mne čoraz intenzívnejšie rezonovalo jedno z Kentových paradoxných prikázaní: Človeka s najvyššími ideálmi môže zastreliť aj človek s najprízemnejšími pohnútkami – napriek tomu majte najvyššie ideály.
Až do polovice februára som si myslel, že ono prikázanie môže byť brané len ako čistá metafora. Keďže však Jano s Martinou úprimne žili pre tie najčistejšie a najvyššie ideály, z metafory sa stal najdesivejší epitaf ich krátkych životov. A my sme ostali tvárou v tvár otázke, či sa po tejto dvojnásobnej krutej poprave oplatí bojovať za najvyššie ideály.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.