Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O zákrokoch na našom tele rozhodujeme len my samy

.janka Debrecéniová .spoločnosť

Ako by sa rodili naše deti, keby v pôrodniciach fungovala dobrá prax?

O zákrokoch na našom tele rozhodujeme len my samy Andrej Bán Ilustračná fotografia.

pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu k pôrodu prinášame každý deň ukážku z dokumentárneho filmu Medzi nami s komentárom expertky alebo experta. O tom, že informovaný súhlas nie je len podpísaný kus papiera, dnes píše právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Zdravotnícky personál v ukážke vykonáva viaceré intervencie – vaginálne vyšetrenie, amniotómiu (prepichnutie vaku blán) a aplikáciu kanyly. Na žiadnu z nich si od rodiacej ženy nevypýtal informovaný súhlas. Pri amniotómii žena dokonca nedostala ani zrozumiteľnú informáciu o tom, že sa takýto zákrok ide udiať. Komunikácia lekára je autoritatívna a direktívna. Jej nerovnocennosť ešte zvýrazňuje fakt, že rodiaca žena počas nej leží v bolestiach s obnaženými rodidlami, a lekár, ktorý nad ňou stojí oblečený, má ruku v jej vagíne.

Jedine rodiaca žena je oprávnená rozhodovať o tom, čo sa udeje s jej telom. Ani tá najminiatúrnejšia intervencia teda nesmie byť pri pôrode vykonaná bez toho, že by s ňou dotknutá žena súhlasila. Jej súhlas musí byť slobodný, nesmie byť získavaný nátlakom ani manipuláciou. Akékoľvek vyšetrenie, zákrok či podanie medikamentov môže nasledovať až potom, čo žena dostala dostatočné a zrozumiteľné informácie o účele a povahe navrhovanej intervencie, o jej benefitoch a rizikách, o alternatívach k nej, a po tom, čo mala dostatok času sa rozhodnúť. 

Získavanie informovaného súhlasu nemožno redukovať na získanie podpisu rodiacej ženy na predtlačený formulár, ale musí ísť o proces, ktorý prebieha neustále v rámci rešpektujúcej, dôstojnej, efektívnej a empatickej komunikácie zo strany zdravotníckeho personálu. Takýto typ komunikácie odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., PhD., právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a editorka publikácií Ženy – Matky – Telá, www.odz.sk 

Publikáciu Ženy – Matky – Telá o právach žien pri pôrode si môžete stiahnuť bezplatne na  

 
.diskusia
.neprehliadnite