nuž, Snina síce nie je najbližšie, dokonca leží na území, kde podľa poslanca R. F. nič nie je, ale aj tak sme sa rozhodli to risknúť. Do auta sme si ľahkovážne okrem niekoľkých fliaš vody nezobrali nič iné. Hádam tam nezomrieme od hladu, povedali sme si. Hlavne sme však neverili slovám toho muža. Naša skúsenosť nám napovedala, že veriť sa mu dá naozaj len máločo, a tak to asi aj bude s tou „zakliatou“ krajinou „ničoho“ na východe.
Tu je krátky report z tejto „dobrodružnej“ výpravy. To, že práve teraz čítate tieto slová, svedčí o tom, že sme prežili a vy sa dozviete, ako sa nám to podarilo a že „nič“ niekedy znamená veľa.
deň prvý: fabrika, škola a demonštrácia v Prešove
Naši hostitelia nás hneď ráno zobrali na návštevu ich fabriky, v ktorej spracúvajú drevo. Čakali sme (teda autor článku určite) nejakú „zaprdenú“ pílu, v ktorej pobehujú špinaví a opití východniari, ktorým každú chvíľu hrozí, že si na pásovej píle „odfaklia“ niekoľko prstov, či v tom horšom prípade celú ruku.
Mýlili sme sa a aj sme sa trochu v duši hanbili (autor článku určite), že sme si to mysleli. Honosnú administratívnu budovu postavenú z dreva namiesto nechutných esbéeskárov strážila zúrivá mačka, ktorá na nás cerila zuby, vrčala a dávala nám tak najavo, že si dobre uvedomuje, kto sme a že nás má pod dohľadom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.