ako Zemplínčan a tak trochu aj občan-aktivista konečne po dlhých rokoch beznádeje vidím obrovský potenciál na zmenu v Michalovciach, Humennom, Sobranciach, ale aj v mnohých ďalších obciach Zemplína.
Pritom situácia ešte pred rokom vyzerala mizerne. Bežným ľuďom, ktorí sa len nevinne ozvali alebo slušne opýtali, kam smerujú „naše“ peniaze, z ničoho nič vybuchlo auto. Čierne mačky, pootočené obrazy v domoch či prepadnutie za bieleho dňa bývali bežnou súčasťou života „aktívneho“ občana. O problémoch farmárov sa teraz popísalo viac než dosť, no pred rokom o ich krivdách v Bratislave nechcel nikto ani písať, ani počuť. Je trochu mylná predstava, že pôdohospodári sa začali ozývať až po smrti Jana Kuciaka. Veľa ľudí sa ozývalo a doslova kričalo už celé roky.
No centrum Slovenska začalo „vidiek“ počúvať až po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí. A vďaka reportážam Andreja Bána vyplávalo všetko na povrch.
Zodpovedne môžem povedať, že Zemplín v ktorom žijem, je plný šikovných, úspešných a najmä odvážnych ľudí. Ľudí, ktorí sú v mojich očiach hrdinami. Už dávno sa mnohí z nich dostali za bezpečnú čiaru poznaného a niet pre nich cesty späť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.