podpísali ste otvorený list, ktorý zamestnanci adresovali ministerke zdravotníctva?
Tereza Luptáková: Nie. Žiadali v ňom návrat riaditeľa Jozefa Dolinského, s čím nesúhlasí väčšina zamestnancov. A nemyslím si, že je normálne dávať podpisovať petíciu pacientom a ich príbuzným, navyše aj tým, ktorí sa v ústave počas jeho šéfovania neliečili. Keby sme my začali podpisovať petíciu, aby sa do Markízy vrátil Pavol Rusko, tamojší zamestnanci by asi neboli nadšení.
Vladimíra Baranová: A tí, ktorí petíciu podpísali, boli blízki spolupracovníci Dolinského − kolegovia z oddelenia. Viem, že u nás na internom oddelení to nikto nepodpísal.
ak by v petícii nebola časť o tom, že sa má vrátiť riaditeľ Dolinský, vnímali by ste otvorený list upozorňujúci na kritickú situáciu ako dobrý krok?
Luptáková: Nie. Problém nebol dôsledkom práce Jozefa Valockého. Ale to nechce nikto počuť. Valocký odišiel a ministerstvo si myslí, že je všetko v poriadku. Ale problém zostal a je v celoplošnom nedostatku sestier. Vláda rieši nedostatok klampiarov pre automobilky, ale nerieši to, že o dva roky nebude mať kto ošetrovať pacientov.
podľa vás riaditeľ Valocký naozaj nemusel odísť?
Luptáková: Valocký nebol počiatok problému. Počúvam všelijaké reči o tom, ako drasticky začal na ústave šetriť, napríklad že nám zakazoval prebaľovať pacientov v noci. To je nonsens.
podľa účtovných uzávierok bolo NOÚ za posledné roky v zisku. Od roku 2012 bol však tento zisk čoraz menší, až v roku 2016 prešiel do dlhu vo výške až 1,5 milióna eur. Valocký prišiel do ústavu v decembri 2016 a dostal ústav znova do plusových čísel. Nerobil to až príliš drastickým šetrením?
Luptáková: Tieto čísla odrážajú najmä to, že predošlé vedenie robilo nákupy nekontrolovane. Materiál sme vzali od hocijakej firmy, nikoho netrápilo, či je to drahé. Valocký nastupoval v takom stave, že chýbal ešte mesiac a NOÚ by nemalo na výplaty. Vyhlásilo sa, že sa začne rozumne hospodáriť. Oslovili sa firmy, robili sa elektronické výberové konania materiálu, zháňali lacnejšie náhrady − jednoducho klasická trhová ekonomika. Prestali sa napríklad objednávať prášky na pranie na oddelenia, kde ani nebola práčka. Alebo sa na interné oddelenie prestalo každý mesiac kupovať dvanásť litrových saponátov, ktoré potrebujú sestry na zopár šálok od kávy.
nikto však nerozumel, ako je možné, že prestížnemu ústavu začne šéfovať človek, ktorý predtým nitriansku nemocnicu dostal na kolená. Tam šetril tak drasticky, že sa vzbúrili zamestnanci. Čiže je jasné, že Valocký prišiel do NOÚ rázne sekať náklady. To neznie pre verejnosť upokojujúco.
Baranová: Treba si uvedomiť, že ústav nemal nikdy mínusové čísla. Bol vždy ziskový. My sme si to vtedy ako zdravotné sestry neuvedomovali. Boli sme spokojné, všetkého sme mali hojne.
Luptáková: V roku 2006 som nastúpila do NOÚ zo súkromnej nemocnice, kde sme mali prísne limity. Opakovane som sa pýtala, aké máme limity tu. Na rovinu mi odpovedali: NOÚ nemá limity. Peňazí bolo na ústave vždy dosť. Ja som preto pozitívne prijala, že Valocký začal rozumne hospodáriť. Ale s tým, že ak sa ušetrí, môže sa pridať na platoch.
po nástupe Valockého sa však nespokojnosť zamestnancov vyhrotila. Bolo to naozaj rozumné hospodárenie?
Luptáková: Nespokojnosť v ústave narastala už za šéfovania Dolinského. A keď prišiel v decembri 2016 Valocký s tou svojou hroznou povesťou, hneď v januári odišla prvá várka ľudí. Došla im trpezlivosť. Povedali si, že to, čo sa dialo za Dolinského, sa určite nezlepší za šéfovania tohto človeka. Ešte nič nestihol spraviť a ľudia odchádzali. Ale ešte raz – odchádzali, lebo neboli spokojní už za Dolinského.
keď teda Dolinský nešetril a dostal nemocnicu do mínusu, prečo boli zamestnanci nespokojní? Veď mali všetkého dosť, nie?
Luptáková: NOÚ bolo ako špecializované pracovisko vždy nastavené platovo vyššie. Ale od kolegýň z Kramárov či Antolskej sme počúvali, ako sa im postupne zvyšujú platy a dostávajú rôzne odmeny. Nám sa pritom platy dlho nezvyšovali. Pred dvoma rokmi som sa musela tvrdo dožadovať, aby ľudia dostali aspoň vianočné odmeny. Dostali ich až potom vo februári, aby mohlo vedenie rok 2015 uzavrieť v pluse. Je otázne, kam tie peniaze utekali, pretože na našich platoch vedenie šetrilo.
„Viem, aké ťažké je, keď sme v službe iba dve. Stihneme spraviť prácu, ale na pacienta nie je čas.“
ako ste sa stali šéfkou odborov práve v takejto nepokojnej atmosfére?
Luptáková: Od roku 2011 do 2013 som bola na materskej dovolenke. Pamätám si, že po nástupe do práce bývalý šéf odborov zvolal schôdzu, kde bývalo zvyčajne asi 35 ľudí. No nespokojnosť bola taká veľká, že prišlo asi tristo zamestnancov. Vtedy bývalý šéf už odstupoval a chystal voľby na nového predsedu. Ja som sa na post predsedu nehrnula, ale zobrala som to s tým, že skončím po štyroch rokoch, keď moje dieťa nastúpi do školy. V roku 2016 sa nám nepodarilo rokovaním dosiahnuť zvýšenie platu, ale vydobyli sme si dva dni dovolenky navyše či gastrolístky za nočné zmeny.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.