ako sa vyvjíjali vzťahy štátu a cirkvi po roku 1948?
Cirkev na Slovensku mala po druhej svetovej vojne stále silné zázemie. Odzrkadlilo sa to vo výsledkoch prvých povojnových volieb v ČSR, keď demokratická strana, podporovaná najmä katolíkmi, získala vyše 62 percent hlasov. V roku 1948 rátali obe katolícke cirkvi na Slovensku vyše tri štvrtiny populácie. KSČ mala v cirkvi najväčšieho ideového oponenta v zápase o "ducha a duše" ľudí, ktorého s nárastom svojej moci a totalitného charakteru vlády vnímala ako svojho nepriateľa.
bolo to otvorené nepriateľstvo?
Likvidačný charakter postoja komunistickej strany k cirkvám bol prijatý na rokovaní Informbyra (medzinárodného poradného fóra komunistických strán) v roku 1947, kde prijali ostrý kurz proti cirkevnej reakcii. Tá sa vnímala ako centrum špionáže a spojencov imperializmu s cieľom zvrhnúť režimy ľudových demokracií v krajinách sovietskeho bloku. V takých pozíciách po februári ´48 začal sa najskôr dialóg režimu s cirkvou, ktorý sa zhoršoval do jesene 1949. Po februári ´48 režim demonštroval svoj vzťah k cirkvi poštátnením niekoľkých kláštorov, rehoľných internátov, rozpustením cirkevných spolkov a zrušením väčšiny cirkevnej tlače.
V lete 1949 režim spustil tzv. katolícku akciu, ktorá by nepodliehala Vatikánu a biskupom. Chcel tak izolovať hierarchiu a dostať náboženský život pod kontrolu s výhľadom vytvorenia Zväzu slovenských katolíkov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.