Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minulosť zosnulého sudcu Hudáka

.marek Vagovič .spoločnosť

Sudca Najvyššieho súdu Daniel Hudák v noci z nedele na pondelok podľahol vážnej chorobe. Z archívu pre vás vyberáme článok Mareka Vagoviča spred štyroch rokov, v ktorom priblížil jeho kariérny postup.

Minulosť zosnulého sudcu Hudáka Jozef Jakubčo/SITA

kandidát na predsedu Najvyššieho súdu Daniel Hudák študoval pred revolúciou marxizmus. K absolvovaniu školy, ktorá vychovávala aj nomenklatúrne komunistické kádre, sa však oficiálne nepriznáva.  

Daniel Hudák je jedným z troch kandidátov na šéfa Najvyššieho súdu (NS). Okrem neho sa budú 16. septembra 2014 o hlasy členov Súdnej rady uchádzať aj Daniela Švecová a Ivan Rumana. Hudák má blízko k Štefanovi Harabinovi, počas prvej Ficovej vlády bol ako nominant SNS jeho štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti. 

Hudákova manželka Nadežda zase pôsobí vo firme, ktorá v 90. rokoch výhodne sprivatizovala Poľnohospodárske stavby Žilina (.týždeň č. 28/2014). Hudák bol v roku 2010 aj jedným z aktérov škandalózneho večierka sudcov NS v bare Bonanno v Rajeckých Tepliciach. V minulosti bol tiež predsedom Okresného aj Krajského súdu v Žiline. 

O Hudákovej kariére pred rokom 1989 sa toho doteraz veľa nevedelo. Z jeho životopisu je zrejmé len to, že chodil na gymnázium v Žiline, potom si urobil sociálnoprávnu nadstavbu v Dolnom Kubíne, a napokon vyštudoval právo v Košiciach. Sudca Hudák má však za sebou aj jednu ideologickú „nadstavbu“, o ktorej verejne nehovorí.

perspektívny káder 

V júni 1987 absolvoval Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu (VUML) pri Dome politickej výchovy OV KSS v Žiline. VUML vznikla na začiatku normalizácie, pričom nadväzovala na rôzne stranícke školenia a kurzy – napríklad na Vysokú školu politickú pri ÚV KSČ. 

„Cieľom bolo vychovávať kádrové rezervy na dôležité funkcie. Keďže strana riadila štát, chcela mať vo vedúcich pozíciách preverených, spoľahlivých ľudí,“ vysvetľuje Petr Blažek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe. O tom, kto pôjde na VUML, rozhodovali jej miestne organizácie. Mnohí absolventi VUML potom pracovali aj v platenom aparáte strany. 

„Sudca Hudák tvrdí, že na VUML ho poslal vtedajší predseda Okresného súdu v Žiline.“

Podľa historičky SAV Maríny Zavackej však boli na školu vysielaní aj nestraníci, ktorých potrebovali nadriadení „udržať“ v kvalifikovanej práci, alebo im chceli umožniť, aby si zvýšili odbornú či vedeckú kvalifikáciu. „Z pohľadu zhora síce neboli v strane, ale aspoň sa školili. Zdola bola potom účasť na tomto – ďalšom z mnohých nudných režimových rituálov – často vnímaná ako morálne prijateľnejšia než vstup do strany.“    

VUML napriek svojmu názvu nebola klasickou univerzitou. Trvala len tri roky, pričom jej absolventi nedostali na konci štúdia vysokoškolský diplom, ale vysvedčenie. „Bola to taká pseudouniverzita, na ktorej sa prednášali dejiny robotníckeho hnutia, marxistická filozofia, politická ekonómia a podobne. Lektormi boli väčšinou ľudia z okresných výborov strany,“ hovorí Blažek. Keďže VUML bola prípravou nomenklatúrnych kádrov na rôzne typy funkcií, medzi stovkou jej absolventov z roku 1987 v Žiline sú technici, ekonómovia, lekári, učitelia, novinári aj herci. 

hudák: musel som poslúchať

Hudákovým spolužiakom bol aj advokát Dušan Chlapík, ktorý vtedy pracoval v štátnom podniku ZVL Odbyt Žilina.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite