Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Reakcie čitateľov: AD Unesený štát

.monika Zázrivcová .spoločnosť .listy

Väčšinu ľudí nielen na Slovensku v tieto dni hlboko zasiahla krutá vražda dvoch mladých ľudí, ktorí mali život pred sebou.

každý čo len trochu citlivý človek v tieto dni často myslí na nich a aj na rodiny a blízkych, ktorým zo sveta predčasne odišli drahé bytosti. Sme zasiahnutí, smútime, spolucítime...

Tí z nás, ktorí majú deti, to hlboko preciťujú ako rodičia alebo ako starí rodičia... Ja vlastné deti nemám, a tak som sa snažila zamyslieť nad tým, prečo táto udalosť tak hlboko zasahuje aj mňa... až tak, že sa už vyše týždňa neviem sústrediť na nič iné...

 Stojac v utorok večer sama pri mariánskom stĺpe na bystrickom námestí som asi našla odpoveď... Pomedzi kahance sa na mňa z fotografie pozerali usmiate tváre dvoch mladých ľudí a mne odrazu v mysli naskočila odpoveď: „Vnímaš to tak, akoby zabili tvojich študentov.“ 

Tak konečne rozumiem, prečo od pondelka nedokážem hovoriť so svojimi študentmi o francúzskej morfológii, štylistike či literatúre, prečo mám chuť rozprávať sa s nimi o niečom úplne inom... o študentoch Jánovi a Martine... o pojme „elity“... o filozofických textoch starých vyše 400 rokov, ale platných i dnes. Niet na to predsa lepšej pôdy, akou je filozofická fakulta.

Od pondelka vo mne zrie nutkavá myšlienka, že svojim študentom, ale vlastne všetkým študentom chcem adresovať pár svojich prosieb.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite