často sa mi stáva, že sa chcem niekoho niečo spýtať a o pár minút zabudnem, aká bola odpoveď a či som vôbec tú otázku položila? Prečo sa niečo také stáva?
Ľudia majú tendenciu všetky kognitívne schopnosti zhrnúť pod nálepku pamäť. Problém je však zložitejší. Často sa problémy so zapamätaním týkajú aj schopnosti udržať pozornosť. To sú presne príznaky, ktoré ste spomenuli: keď si človek nie je istý, či sa niečo spýtal alebo či vypol žehličku. To závisí aj od pozornosti, ktorú vtedy udalosti venuje a či si vôbec uvedomuje, že otázku kladie. Alebo to má zautomatizované natoľko, že si moment neuvedomuje.
Ak sa mi podobné chvíľkové zabúdanie často stáva, je to skôr problém koncentrácie? Nie je to natoľko závažné, aby som mala navštíviť odborníka?
Hranica je často veľmi tenká. Veľa rovnakých problémov s pamäťou, s ktorými za nami klienti prichádzajú, má väčšina časti populácie. Rozdiel je v tom, ako veľmi tieto problémy spôsobujú človeku problémy v bežnom živote. Začnú si robiť starosti, keď im problémy prekážajú pri plnení pracovných úloh alebo rodina ich častejšie upozorňuje na problémy slovami: toto si mi už hovoril. Vtedy by už mali vyhľadať odborníka.
„Problémy s pamäťou netreba zanedbávať v nijakom veku. Ak nejde o neurologické problémy, môže to byť aj psychologický problém.“
v zásade teda podobné problémy mávame všetci, závisí iba od intenzity a frekvencie?
Presne tak. Nie je problém, keď mám veľa pracovných povinností, zabudnem si zaplatiť účet za telefón a príde mi pripomienka. Ale keď sa mi to stáva častejšie a mám viditeľné problémy so spravovaním financií, treba spozornieť. Pre bežného človeka je však niekedy ťažké odhadnúť situáciu, vždy je preto lepšie navštíviť odborníka čím skôr. Stáva sa nám, že ľudia prichádzajú neskoro.
čo sa deje v mozgu, keď si niečo zapamätávame?
Najprv musíme podnety okolo nás vnímať. Prichádzajú k nám cez rôzne zmysly, pričom im musíme venovať pozornosť – či už vedomú, alebo nevedomú. Keď si informáciu potrebujeme zapamätať, dostáva sa nám do krátkodobej pamäti. Uložíme si ju tam na pár minút či hodín. Keď si potrebujeme informáciu zapamätať dlhodobejšie, začínajú sa nám štrukturálne zmeny v mozgu. Vytvárajú sa pamäťové stopy, čo sú zjednodušene spojenia medzi mozgovými bunkami. A to je naša pamäť – sieť mozgových buniek.
ako sa nám informácia do buniek uloží?
Majú to na svedomí chemické procesy, ktoré sú založené na opakovaní, ktorými sa prepojenia medzi bunkami a tým aj informácia posilňujú. Keď si informácie opakujem, pamäťové stopy sa posilňujú a sú trvácnejšie.
informácie prechádzajú do dlhodobej pamäti, keď to potrebujeme. Kedy to je?
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.