zaregistrovali ste príbeh sušiarne v Hanušovciach nad Topľou? Čo ste si pri tom pomysleli? 

Že podobné prípady sú na Slovensku, žiaľ, bežné. Nie je to pritom problém zákonov, ale problém morálky. Všetky indície smerujú k tomu, že vlastník sa nezaujímal o záchranu a obnovu technickej pamiatky, respektíve, že jej zachovanie mu prekážalo. Zákon nemôže obsiahnuť to, že človek nerozumie potrebe ochrániť pamiatku a správa sa nekultúrne. Najmä ak ide o takýto skvost. Doteraz som o tejto pamiatke nevedel, ale zdá sa mi technicky a architektonicky unikátna. 

ak hovoríte, že ide o bežný prípad, aké podobné prípady poznáte? Je veľa malých pamiatok na dedinách, kde sa o ne nikto nezaujíma? 

Práve pripravujeme súťaž Národného komitétu ICOMOS, v ktorom chceme oceniť výnimočné aktivity v pamiatkovej oblasti. A práve kvôli prípadom takýchto pamiatok sme vytvorili okrem pozitívnych kategórií aj kategóriu Anticena a Ohrozená pamiatka. Robíme to po vzore Svetového pamiatkového fondu, ktorý  každoročne zverejňuje sto najohrozenejších pamiatok sveta. Na tento zoznam sa podarilo dostať zo Slovenska napríklad aj štiavnickú Kalváriu. A bol to vtedy prvý krok k dnešnej úspešne pokračujúcej záchrane a obnove. 

má to nejaký význam? 

Chceme rozvíriť debatu. V kategórii Anticena nám ide najmä o nominácie občanov. Konečného antivíťaza možno nezvolíme, pochybujem, že by si prišiel Anticenu prevziať. Dôležité sú podľa nás nominácie a názor verejnosti. Chceme, aby boli verejnosti známe aj negatívne pamiatkové počiny. Prečo túto pamiatku zle obnovili? Kto je za to zodpovedný? Ako tomu zabrániť? V kategórii Ohrozená pamiatka chceme prezentovať tie najvypuklejšie prípady, kde ich zverejnenie môže napomôcť proces záchrany. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Napríklad niekto z Malaciek sa môže dozvedieť o pamiatke v Hanušovciach, nadchne sa a rozhodne sa ju kúpiť. 

nominácie budú verejne prístupné? 

Prijímanie podnetov, teda predbežných nominácií od verejnosti, prebiehalo do konca januára.