Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

PISA hovorí aj o nastavení mysle a frontálnej výučbe

.rastislav Mikuláš .spoločnosť

V rámci programu PISA sa okrem testovania zbiera aj veľa iných dát, vďaka čomu sa analytici s nimi vedia hrať a nachádzať zaujímavé súvislosti. Napríklad aj o tom, či je frontálna výučba naozaj prežitok.

PISA hovorí aj o nastavení mysle a frontálnej výučbe Tomáš Somr/SITA

výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA v deviatom ročníku základných škôl sú obľúbeným argumentom v debatách o stave nášho školstva. Vrámci programu PISA sa okrem samotného testovania zbiera aj veľa iných dát, vďaka čomu sa analytici s nimi vedia hrať a nachádzať zaujímavé súvislosti. A keďže naši analytici na Ministerstve školstva sú – nie sú – sú – ?, tak si pomôžeme dvoma zisteniami poradenskej spoločnosti McKinsey & Company z jesene minulého roka.

mindset

Po prvé: mať správny prístup či postoj ku vzdelávaniu je podstatnejšie ako sociálno-ekonomický pôvod.

V politických debatách sa u nás ako príčiny zlého stavu školstva uvádzajú rôzne veci. Tie najhoršie výsledky v rôznych testovaniach sa zvyknú zhadzovať na sociálno-ekonomické dôvody pôvodu detí. 

Zistenia McKinsey&Co pre Európu však hovoria, že tento dôvod má iba 18-percentný vplyv, pričom nastavenie mysle (anglicky „Mindsets") má až 29-percentný vplyv a školský faktor 20-percentný.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite