Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Súd uznal vinným Filipa Rybaniča, ktorý poukázal na prepojenie Kaliňáka s Bašternákom a porušil pritom bankové tajomstvo. Dostal 3 roky podmienečne.

Reakcie čitateľov: AD Martin Mojžiš: Smutný obraz Testovania 5

.romana Kanovská .spoločnosť

Článok vo mne a mojich kolegoch z pochopiteľných dôvodov vyvolal  potrebu reagovať na niektoré jeho veľmi čudesné interpretácie výsledkov Testovania 5, ktoré sme nedávno zverejnili.

takže prejdime si výsledky Testovania 5 poriadne, aby sme ľahkovážne alebo úmyselne nezavádzali čitateľov. Odpútajme sa od optiky autora, ktorou sa mu nejavia rozdiely medzi východom a západom Slovenska ako dramatické, a poďme sa pozrieť na skutočné čísla. Súhlasím s tým, že výsledok Košického kraja je od národného priemeru z matematiky (64,7 %) horší o 6,9 percentuálneho bodu, čo naozaj nie je také dramatické, ako konštatuje aj pán Mojžiš. Ja som však metaforou o otvárajúcich sa nožniciach poukázala na rozdiely medzi východným a západným Slovenskom, teda porovnávala som výsledky žiakov z najslabšieho Košického kraja (57,8 %) s najúspešnejším Bratislavským krajom (73,5 %), nie s národným priemerom. V tom prípade je rozdiel medzi týmito krajmi až 15,7 percentuálneho bodu, a to teda už je významný rozdiel. Keď sa pozrieme na to, čo tento rozdiel v  teste s 30 úlohami z matematiky znamená, tak v Bratislavskom kraji vyrátajú deti správne priemerne o 5 úloh viac ako deti z Košického kraja. Zanedbateľné?  

Efekt otvorených nožníc medzi východom a západom Slovenska autor ďalej zmierňuje tým, že sa snaží zo skupiny detí na východnom Slovensku akoby „odrátať“ 9 percent detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo podľa neho majú byť deti z rómskych osád. Keďže tie zhoršujú výsledky týchto krajov. Ak odhliadnem od úplnej absurdnosti a neetickosti tohto mentálneho modelu autora a zostanem len vo vecnej rovine, tak musím zdôrazniť, že v spomínanej kategórii detí sa zďaleka nenachádzajú len rómske deti. Ministerstvo školstva má vypracovanú podrobnú metodiku zohľadňujúcu mnohé parametre vplyvu rodinného prostredia na psychosociálny vývin detí pre ich zaradenie do tejto kategórie. Patria sem aj deti, ktoré sú vychovávané v neúplných rodinách s veľmi nízkymi príjmami, respektíve z  inak problematického prostredia. A prečo by sme práve tieto deti mali vynímať zo štatistických výpočtov? Ony nemusia dostávať kvalitné vzdelanie? 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite