myslím tým následné spracovanie dreva po ťažbe, ktorá sa aktuálne na Slovensku nazýva – vývoz surovej guľatiny. Koľko percent ťaženého dreva sa takto vyvezie? Vedieme síce dialóg o lesoch, no žiaľ, nie je to len o nich, ale najmä, opäť raz, iba o peniazoch. Lykožrút, nejasná zonácia či riziko smrekových monokultúr sú síce problémom, no zároveň vodou na mlyn bezcitným a nenásytným vývozcom dreva. Nazvime smrekové monokultúry neriešiteľným nebezpečenstvom pri veterných smrštiach a môžeme vyrúbať tretinu našich lesov. Ja osobne považujem les, podobne ako minerálne vody, za národné bohatstvo, o ktoré by sa mal starať (dozorom, ochrannou reguláciou) štát.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.