Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nevieme, koľko Slovákov v zahraničí odradilo zrušenie IVP od návratu domov

.denisa Gdovinová .spoločnosť

Jana Trnovská vedie program neziskovky LEAF, ktorý ponúka Slovákom študujúcim v zahraničí stáže u overených zamestnávateľov na Slovensku. V štátnej správe je najatraktívnejšia kancelária prezidenta aj analytické inštitúty. Ale zrušenie IVP študentmi v zahraničí otriaslo.

Nevieme, koľko Slovákov v zahraničí odradilo zrušenie IVP od návratu domov Archiv Jany Trnovskej Jana Trnovská vedie program Slovak Professionals Abroad v neziskovke LEAF.

strednú školu ste študovali v Bangkoku, potom na univerzite v Londýne. Chce človek s takýmto zahraničným vzdelaním skončiť v neziskovke? 

V neziskovke som nikdy neplánovala skončiť a pravdepodobne ani neskončím. Išla som do zahraničia s tým, že sa nikdy nevrátim. Ale postupne som si uvedomovala, že príliš veľa šikovných ľudí je mimo Slovenska, pričom práve ich skúsenosti by krajine mohli pomôcť. Ani neviem, odkiaľ to prišlo, ale začala som cítiť akýsi pocit spoluzodpovednosti. A časom som zisťovala, že nie všetky veci v zahraničí sú také ideálne, ako som si myslela. Robila som napríklad na projektoch v OSN, ktorá často nemá ďaleko od našej byrokracie. 

a zastávka v neziskovke vám nejako pomáha? 

Nejde ani tak o neziskovku, ako práve o to, že je to LEAF. Oslovilo ma, že sa nezaoberáme len nejakým čiastkovým plátaním problému, ale máme dlhodobé ciele, po ktorých ideme metodicky. A dôležití sú aj ľudia, ktorí majú podobný profil ako ja. Keď som sa vrátila zo zahraničia, mala som pocit, že ľudia naokolo si myslia, že som sa zbláznila a ťukajú si na čelo, prečo som tam nezostala. Ale LEAF je práve také prostredie, kde sa ako blázon necítim. Aj iní sa vrátili a poznajú ten pocit. Preto ma to napĺňa aj emočne. Pracujem s mladými ľuďmi v zahraničí a presne viem, ako sa cítia. Že majú rôzne lukratívne ponuky, ale vrátiť sa na Slovensko má pre nich väčšiu hodnotu. Takým chceme pomôcť. 

nad čím Slováci v zahraničí premýšľajú? 

Sú dve hlavné skupiny. Jedna rozmýšľa negatívne, sú presvedčení, že Slovensko je čierna diera a kým sa nevymení vláda, nemá zmysel sa sem vracať. Do druhej patria tí, ktorí do zahraničia odišli preto, lebo chceli získať lepšie vzdelanie. Ale pritom sa chcú vrátiť na Slovensko. Je aj medziskupina, ktorej ide hlavne o kariéru a zvažujú, kde by im dávala väčší zmysel. V zahraničí môžu mať už pri nástupe lepší plat, ale na Slovensku sa vedia rýchlejšie vypracovať a dostať sa k zaujímavejšej pozícii. 

v ktorej skupine ste boli vy? 

Asi v tej druhej. Školy na Slovensku pre mňa akosi neboli výzvou. Zdali sa mi jednoduché, robila som veľa vecí pomimo a aj keď som škole venovala minimum času, mala som samé jednotky a áčka. Pochádzam z tradičného zázemia, nikto z okolia nebol v zahraničí a skôr ma od toho odhovárali. Vo svojom okolí som nestretávala ľudí, ktorých by zaujímal celý svet, ktorí by mali túžbu rozšíriť si obzory. Chcela som ísť niekam, kde by som toto zažila, pretože som bola presvedčená, že na Slovensku sa to nedá. Teraz viem, že to bol mylný pocit. 

„Nikdy sa nedozvieme, ako veľmi nám to poškodilo a koľko Slovákov sme odradili od návratu.“

až potom, čo ste sa rozhodli, že sa vrátite na Slovensko, ste sa uchádzali o vládne štipendium. Teraz je známe ako Štipendium Martina Filka, získavajú ho študenti z prestížnych univerzít, ktorí po štúdiu musia pracovať niekoľko rokov v štátnej správe. 

Zo štipendia som bola nadšená. Hovorila som si, že práve štátna správa je miesto, kde sa dejú veci s dopadom. A kde sa prijímajú systémové riešenia, ktoré nefungujú len ako nejaká náplasť. Štipendium zaručovalo, že s mojím vzdelaním pôjdem na vyššie pozície, kde už budem môcť niečo reálne ovplyvniť. Až potom som zistila, že to tak úplne nie je. 

v čom? Nakoniec ste v štátnej správe strávili iba rok. 

Určite sa chcem ešte do štátnej správy vrátiť. Stále si myslím, že to je najlepšie miesto, odkiaľ vie človek robiť systémové zmeny a ovplyvniť spoločnosť. Robila som tam na veľmi zaujímavom koncepte, horšie to bolo v praktickej rovine. Menili sme procesy na okresných úradoch. Chceli sme ich zefektívniť, synchronizovať a ušetriť ľuďom aj týždeň života, aby nemuseli chodiť po úradoch. Problém bol však potom v praktickej rovine. 

čo vás po príchode zo zahraničia do štátnej správy prekvapilo? 

Prvý problém nastal ešte pred nástupom. Vyše polroka som nemohla nastúpiť, pretože som zháňala ten správny papier. Podmienkou štipendia je štúdium na prestížnej škole. Ja som na takú chodila, pri udeľovaní štipendia si to overili. Keď som však chcela nastúpiť do štátnej správy, potrebovali potvrdenie o tom, že moja škola je naozaj prestížna. Dokumenty z Anglicka na Slovensku nestačili. Pre mladého energického človeka, ktorý sa chce pustiť do práce a pracovať pokojne aj dvadsať hodín denne, je takáto polročná prekážka extrémne frustrujúca. Ale nevzdávala som sa, každý deň som volala na všetky možné úrady. 

čo ste si potom všímali v štátnej správe? 

Asi dve veci. Po prvé, naozaj je všetko o ľuďoch. A po druhé je to obrovský systém, v ktorom aj keď má niekto dobrý úmysel, nemôže ho uskutočniť sám. Kto chce niečo pretlačiť, potrebuje spojencov. A to pritom nemusia byť veľké zmeny, ale už aj obyčajné riešenia, ktoré chcete posúvať v určitom tempe. Prácu v štátnej správe na niekoľko mesiacov veľmi ovplyvňujú aj voľby. Počas nich je práca nestabilná a nikto vtedy nevie, čo si môže dovoliť. Voľby sú ako chobotnica, ktorá paralyzuje aj tie najnižšie miesta, ktoré by pritom už nemala ovplyvňovať.

nefunguje však podobne štátna správa v každej krajine? Veď predsa aj v Anglicku je to určite obrovská mašinéria. 

Študovala som aj v Británii aj vo Francúzsku a v oboch krajinách som robila aj na projektoch v štátnej správe. Aj keď sú to tiež obrovské systémy, rozdiel je v oveľa väčšej nezávislosti, ktorú štátni zamestnanci majú. Počas volieb sa síce menia politickí činitelia, ktorí udávajú hlavný smer. Ale „údržba” štátu, nemá s politikmi nič spoločné. Väčšinu rozhodnutí robia odborníci, ktorí vedia posúdiť, ktoré riešenie je efektívne a ktoré nie. 

na akých projektoch ste robili? 

Napríklad sme hľadali spôsoby, ako efektívnejšie komunikovať s daňovými poplatníkmi, najmä v tom, aby nezabudli zaplatiť dane. Veľkým krokom, ktorý sa už predtým zrealizoval, bola zmena farby listu o oznámení zaplatenia dane z bielej na červenú. Už len tento jednoduchý krok im zvýšil percento zaplatených daní načas.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite