po vyše štyridsiatich rokoch praxe končíte ako pediatrička a idete do dôchodku. Prečo ste do Lehníc nemohli zohnať náhradnú lekárku?
Nikto sa neprihlásil, dochádzať sem bude párkrát do týždňa lekárka z neďalekej obce. Kedysi bolo viac detí, všeobecne. No iné bolo aj spádové územie. Do môjho obvodu spadali aj žiaci, ktorí sem chodili do školy z Rohoviec či Paky a sama som chodievala robiť aj do školy vo Štvrtku na Ostrove. Potom prišla privatizácia, slobodná voľba lekára a už nebolo treba, aby sem ľudia dochádzali. Počet pacientov sa znížil napriek tomu, že obec sa rozširuje. Viac ľudí tu síce býva, ale dochádzajú do Bratislavy a tam chodia aj k lekárom.
prečo ste prišli pracovať do Lehníc?
Pochádzam z Kvetoslavova, vzdialeného desať kilometrov. Keď som si urobila atestáciu, tento obvod zostal voľný. Mala som na výber – Lehnice alebo Zlaté Klasy. Zo začiatku som v Lehniciach mala dve sestričky, jedna bola v ambulancii, druhá chodila po návštevách. Neskôr si však poisťovne nastavili nové podmienky a museli sme sa jednej sestričky zbaviť. A teraz už dva roky robím bez sestričky.
ako to vyzeralo, keď jedna sestrička chodievala na návštevy?
Mali sme nariadené, že tých menších alebo takých, ktorí žili v ohrozenom prostredí, chodila navštevovať sestrička. To už ale minimálne dvadsať rokov nefunguje.
dá sa dnes z vašej praxe vyžiť?
Pri toľkých pacientoch zárobok nie je bohvieaký. Dá sa prežiť. Hovorí sa, že optimálny počet pacientov by mal byť okolo tisíc, tisíctristo. To majú možno niektoré ambulancie v Bratislave, ale určite nie tu na vidieku.
je aj to dôvod, prečo posledné dva roky nemáte sestričku?
Je to jeden z dôvodov. Bolo obdobie, keď som sestričku zamestnávala na polovičný úväzok a druhú polovicu mala na obvodnej ambulancii.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.