aj takéto slová zazneli pri októbrovom hlasovaní o novele zákona k Ústavu pamäti národa (ÚPN). A tie slová boli o nás – o Iniciatíve Pamätaj. Poslanci neprijali ani jednu pripomienku prezidenta a znovu ju odhlasovali. Sama seba som sa vtedy pýtala, či malo zmysel obetovať študentské leto pre našu krajinu. Veď sme nič nezmenili, iba mnohých nahnevali. Stále však verím, že to nie je pravda.
Celú tému sme si všimli pred letom po prvom čítaní novely o ÚPN v parlamente. Sme študenti, ktorých spojil formačný program Kolégia Antona Neuwirtha či Spoločenstvo Ladislava Hanusa a vízia lepšieho Slovenska. Keď sa stretneme pri pohári vína alebo spolu večeriame pizzu na Obchodnej, vždy príde na pretras aj dianie v našej krajine. Tak sme raz otvorili aj tému ÚPN.
Uvedomili sme si, že by bolo zbabelé v súkromí hovoriť o dôležitosti národnej histórie a na druhej strane mlčať pri novele normalizujúcej ústav, ktorý má minulosť chrániť. Na Slovensku aj v našich vlastných rodinách máme totiž veľa obetí totality – hrdinov, ktorí nám vydupali cestu k slobode, ktorú máme dnes. A keďže si uvedomujeme jej obrovskú hodnotu, chceme si týchto ľudí a túto dobu pamätať.
„Sme študenti, ktorých spojil formačný program Kolégia Antona Neuwirtha či Spoločenstvo Ladislava Hanusa a vízia lepšieho Slovenska.“
Videli sme, že tu niekto novelu o ÚPN šije účelovo a horúcou ihlou, ale nechceli sme ho nasledovať a vynášať predčasné rozsudky.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.