Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vladimír Dočkal: Segregácia nikdy nepriniesla nič pozitívne

.vladimír Crmoman .spoločnosť

Čo znamená inklúzia? Aký je jej stav na Slovensku a čo by politici mohli urobiť pre jeho zlepšenie? Aj na to sa učiteľ a aktivista Vladimír Crmoman opýtal detského psychológa doc. PhDr. Vladimíra Dočkala, CSc.

Vladimír Dočkal: Segregácia nikdy nepriniesla nič pozitívne Archív Vladimíra Dočekala Osobne môžete zažiť docenta Dočkala v diskusii o inklúzii na Slovensku 14. októbra 2017 o 14:00 v Kalabe v Bratislave.

čo je podľa vás inklúzia? 

Inklúzia ako pedagogický pojem je spôsob fungovania školy, ktorý vychádza z faktu, že spoločnosť je prirodzene heterogénna: zahŕňa jednotlivcov, ktorí sa líšia etnicitou, zdravotným stavom, schopnosťami, záujmami i sociálnym zázemím. Takíto rozdielni sú, samozrejme, aj žiaci. Škola funguje inkluzívne, ak nezaraďuje žiakov do skupín so spoločnými znakmi a tých „odlišných“ nevyčleňuje zo spoločného vzdelávania. Neznamená to, že odlišnosti ignoruje. Vychádza z toho, že každý je do istej miery odlišný od tých druhých a snaží sa prispôsobiť pedagogické postupy individuálnym edukačným potrebám každého žiaka.

prečo by sme sa mali o ňu snažiť? 

Spoločnosť, v ktorej žijeme, je rôznorodá a jej heterogenita sa stále zvyšuje. Je neetické, ale aj prakticky nemožné, vytvoriť spoločnosť, ktorú by tvorili jedinci jedného etnika, jedného náboženstva, rovnakej úrovne schopností, s jednotným  zdravotným stavom i socioekonomickým statusom. V heterogénnej spoločnosti žijeme, budú v nej žiť aj naše deti a škola by ich na to mala pripraviť. Rovnako ako nepripravíme matematika, ak sa v škole nebude učiť matematiku, nepripravíme žiaka na život v rôznorodej spoločnosti, ak sa v škole nebude s rôznorodosťou stretávať a neprijme ju ako samozrejmosť.

aké sú výhody, nevýhody inklúzie? 

Ak sa na to pozrieme z hľadiska etických princípov a ľudských práv, výhody sú zrejmé. Deti sa učia fungovať v prirodzene heterogénnej spoločnosti, tolerovať a akceptovať „inakosť“ ako samozrejmú súčasť života. Segregácia nikdy v histórii nepriniesla z tohto hľadiska nič pozitívne, a to ani v prípade, ak jej cieľom bolo pomôcť segregovaným skupinám, napríklad deťom s postihnutím v špeciálnych školách. Tie deti sa tam  síce naučili matematiku a mnoho ďalších vecí, neboli však pripravené na život v spoločnosti za školskými múrmi. Úlohou školy je nielen vybaviť žiakov vedomosťami, ale aj tým, čo dnes nazývame životné kompetencie. Ani žiaci v bežných školách sa nenaučili fungovať a spolupracovať s tými „odlišnými“. Obe skupiny tak boli ochudobnené.

„Je neetické, ale aj prakticky nemožné vytvoriť spoločnosť, ktorú by tvorili jedinci jedného etnika, jedného náboženstva, rovnakej úrovne schopností, s jednotným  zdravotným stavom i socioekonomickým statusom. “

Nevýhody inklúzie – to slovné spojenie nedáva zmysel, pretože inklúzia je prirodzený stav spoločnosti. Za „nevýhodu“ inklúzie možno azda pokladať iba to, že neumožňuje využiť výhody neinkluzívnych, segregačných prístupov. Segregácia v škole nepochybne svoje výhody má: S homogénnymi skupinami sa učiteľom ľahšie pracuje. Ak sa sústredíme iba na vzdelávaciu úlohu školy, v segregovaných podmienkach sa zväčša rýchlejšie napreduje. Aj niektorým deťom môže lepšie vyhovovať učenie v homogénnej skupine.

Otázku o výhodách a nevýhodách inklúzie by som preformuloval takto: Prevážia pri výchove a vzdelávaní výhody inkluzívneho prístupu, alebo výhody segregácie? Odpoveď asi nebude jednoznačná. Inklúzia je ideál, realita si niekedy vyžiada aj (aspoň dočasnú) segregáciu detí, ktoré z rôznych dôvodov nevedia z inkluzívnej edukácie profitovať

v čom vidíte slabé stránky inklúzie na Slovensku? 

Školská inklúzia na Slovensku nemá slabé stránky. Ona totiž zatiaľ vôbec neexistuje. Celkom úspešne sa v niektorých prípadoch pokúšame o integráciu, ale ani integrované školstvo sme ešte celkom nevybudovali. Integrácia vychádza z toho, že „odlišným“, ktorých sme v minulosti segregovali, umožníme, aby sa začlenili do väčšinovej spoločnosti. Idea inklúzie je však iná: neopiera sa o homogénnu „väčšinovú spoločnosť“, ktorá tým „odlišným“ vychádza v ústrety. Spoločnosť je prirodzene heterogénna a v ústrety si musíme vychádzať všetci navzájom. Človek môže byť odlišný rôznymi spôsobmi, v konečnom dôsledku sa každý niečím od tých druhých líši. V takejto perspektíve nemá veľký zmysel uvažovať o špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrebách jednotlivých diagnostických skupín žiakov; učiteľ by sa mal zamýšľať nad individuálnymi edukačnými potrebami každého jedného dieťaťa.

čo môže pre inklúziu urobiť štát? 

Predovšetkým prestať s politickými hrami v školskom rezorte, kde je priemerná životnosť ministra 1,5 roka a každý vždy začína od začiatku. Školstvo potrebuje dlhodobejšiu víziu, ktorá sa bude napĺňať bez ohľadu na stranícke a personálne obsadenie ministerstva. Súčasťou tej vízie musí byť pochopenie pojmu inklúzia a stotožnenie sa s ním. Na slovenskom ministerstve ten pojem doteraz nepochopili – svedčí o tom aj fakt, že reakciou na prijatie medzinárodného dohovoru, ktorý nás na inklúziu zaväzuje, bolo premenovanie odboru špeciálneho školstva na odbor špeciálneho a inkluzívneho vzdelávania, pričom náplň jeho práce sa nezmenila. Inkluzívna edukácia však nie je formou edukácie žiakov so špeciálnymi potrebami, ona je spôsobom edukácie všetkých žiakov. Inkluzívne vzdelávanie sa netýka iba detí s postihnutím či zo sociálne znevýhodneného prostredia, inkluzívne vzdelávanie sa týka predovšetkým mainstreamu. Inklúziu nemožno budovať v rámci špeciálneho školstva, ale v rámci celého školského systému. Týka sa predovšetkým bežných škôl, tie špeciálne budú iba variantom pre výnimočné prípady. Štát si musí osvojiť tento pohľad na vzdelávanie a vytvoriť legislatívne podmienky, ktoré ho umožnia realizovať. Momentálne stále platí školský zákon, ktorý dovoľuje integrované vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami, neumožňuje však inkluzívne vzdelávanie všetkých. Počíta s ním síce projekt Učiace sa Slovensko, reálne kroky ministerstva – konkrétne inovácie štátneho vzdelávacieho programu – však obmedzili aj viaceré možnosti integrácie, ktoré boli k dispozícii doteraz.

sú oblasti, kam štát zasahovať nemá?

Štát by mal iba nastaviť rámcové pravidlá, nie predpisovať každý metodický postup a každú učebnicu. Mal by stanoviť minimálne štandardy a ciele vzdelávania, ale spôsoby, akými školy a učitelia tie ciele dosahujú, by mali ostať v ich rukách. Čiastočne to mala umožniť tzv. Mikolajova reforma, tá však bola uponáhľaná a nedostatočne pripravená. Všetky ďalšie „vylepšenia“ školských predpisov kompetenciu škôl a učiteľov iba obmedzovali, takže dnes, aj keď sa to nehovorí nahlas, je ideálom štátnych úradníkov opäť jednotná škola. Zdanlivo presvedčivých dôvodov pre takýto prístup je veľa, všetky obavy z uvoľnenia rúk školám a učiteľom však vyvracia zahraničná prax. Autonómia škôl všade prináša lepšie vzdelávacie výsledky.

čo by sme mali zmeniť prvé? 

Súčasné školské predpisy. Školský zákon je nevyhovujúci, novely veľa vecí nevyriešia, treba vypracovať nový. To si, samozrejme, vyžiada trocha času. Ale temer okamžite sa dajú zmeniť podzákonné predpisy, ktoré (možno v dobrom úmysle, ale s negatívnymi dôsledkami) obmedzujú aj tie možnosti, ktoré zákon dáva. Netreba mať na všetko presný predpis – ak učitelia nebudú porušovať zákon, mali by mať voľné ruky v spôsoboch vzdelávania a výchovy.

bez čoho sa nepohneme ďalej? 

Bez nového školského zákona. Ale rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, sú zmeny v spoločenskom vedomí. To chce asi mnoho osvetovej práce. Zatiaľ ju v našej spoločnosti robia viac-menej iba umelci. Mali by sa pridať odborníci, zdá sa však, že tú osvetu treba robiť aj medzi odborníkmi, lebo myslenie mnohých zotrváva v zabehnutých koľajach. Hoci celkom na začiatku možno stačí idea a entuziazmus, veľmi rýchlo treba zabezpečiť prísun financií, ktoré umožnia znížiť počet žiakov v triedach,  zamestnať na školách podporné odborné tímy a posilniť poradenské pracoviská. Bez takejto podpory ostane inklúzia iba na papieri, aj keby ju predpisy umožňovali.

„V základných a stredných školách priniesla integrácia pozitívne výsledky tak vo výchove, ako aj vo vzdelávaní, ak jeho výsledky hodnotíme podľa úspešnosti absolventov po opustení školy.“

aké sú dlhodobé efekty inklúzie? 

Deti, ktoré prešli integrovaným vzdelávaním, majú približne rovnaké vedomosti ako žiaci z bežných či špeciálnych škôl, sú však zväčša lepšie sociálne a osobnostne pripravené na ďalší život.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite