čo je podľa vás inklúzia?
Inklúzia ako pedagogický pojem je spôsob fungovania školy, ktorý vychádza z faktu, že spoločnosť je prirodzene heterogénna: zahŕňa jednotlivcov, ktorí sa líšia etnicitou, zdravotným stavom, schopnosťami, záujmami i sociálnym zázemím. Takíto rozdielni sú, samozrejme, aj žiaci. Škola funguje inkluzívne, ak nezaraďuje žiakov do skupín so spoločnými znakmi a tých „odlišných“ nevyčleňuje zo spoločného vzdelávania. Neznamená to, že odlišnosti ignoruje. Vychádza z toho, že každý je do istej miery odlišný od tých druhých a snaží sa prispôsobiť pedagogické postupy individuálnym edukačným potrebám každého žiaka.
prečo by sme sa mali o ňu snažiť?
Spoločnosť, v ktorej žijeme, je rôznorodá a jej heterogenita sa stále zvyšuje. Je neetické, ale aj prakticky nemožné, vytvoriť spoločnosť, ktorú by tvorili jedinci jedného etnika, jedného náboženstva, rovnakej úrovne schopností, s jednotným zdravotným stavom i socioekonomickým statusom. V heterogénnej spoločnosti žijeme, budú v nej žiť aj naše deti a škola by ich na to mala pripraviť. Rovnako ako nepripravíme matematika, ak sa v škole nebude učiť matematiku, nepripravíme žiaka na život v rôznorodej spoločnosti, ak sa v škole nebude s rôznorodosťou stretávať a neprijme ju ako samozrejmosť.
aké sú výhody, nevýhody inklúzie?
Ak sa na to pozrieme z hľadiska etických princípov a ľudských práv, výhody sú zrejmé. Deti sa učia fungovať v prirodzene heterogénnej spoločnosti, tolerovať a akceptovať „inakosť“ ako samozrejmú súčasť života. Segregácia nikdy v histórii nepriniesla z tohto hľadiska nič pozitívne, a to ani v prípade, ak jej cieľom bolo pomôcť segregovaným skupinám, napríklad deťom s postihnutím v špeciálnych školách. Tie deti sa tam síce naučili matematiku a mnoho ďalších vecí, neboli však pripravené na život v spoločnosti za školskými múrmi. Úlohou školy je nielen vybaviť žiakov vedomosťami, ale aj tým, čo dnes nazývame životné kompetencie. Ani žiaci v bežných školách sa nenaučili fungovať a spolupracovať s tými „odlišnými“. Obe skupiny tak boli ochudobnené.
„Je neetické, ale aj prakticky nemožné vytvoriť spoločnosť, ktorú by tvorili jedinci jedného etnika, jedného náboženstva, rovnakej úrovne schopností, s jednotným zdravotným stavom i socioekonomickým statusom. “
Nevýhody inklúzie – to slovné spojenie nedáva zmysel, pretože inklúzia je prirodzený stav spoločnosti. Za „nevýhodu“ inklúzie možno azda pokladať iba to, že neumožňuje využiť výhody neinkluzívnych, segregačných prístupov. Segregácia v škole nepochybne svoje výhody má: S homogénnymi skupinami sa učiteľom ľahšie pracuje. Ak sa sústredíme iba na vzdelávaciu úlohu školy, v segregovaných podmienkach sa zväčša rýchlejšie napreduje. Aj niektorým deťom môže lepšie vyhovovať učenie v homogénnej skupine.
Otázku o výhodách a nevýhodách inklúzie by som preformuloval takto: Prevážia pri výchove a vzdelávaní výhody inkluzívneho prístupu, alebo výhody segregácie? Odpoveď asi nebude jednoznačná. Inklúzia je ideál, realita si niekedy vyžiada aj (aspoň dočasnú) segregáciu detí, ktoré z rôznych dôvodov nevedia z inkluzívnej edukácie profitovať
v čom vidíte slabé stránky inklúzie na Slovensku?
Školská inklúzia na Slovensku nemá slabé stránky. Ona totiž zatiaľ vôbec neexistuje. Celkom úspešne sa v niektorých prípadoch pokúšame o integráciu, ale ani integrované školstvo sme ešte celkom nevybudovali. Integrácia vychádza z toho, že „odlišným“, ktorých sme v minulosti segregovali, umožníme, aby sa začlenili do väčšinovej spoločnosti. Idea inklúzie je však iná: neopiera sa o homogénnu „väčšinovú spoločnosť“, ktorá tým „odlišným“ vychádza v ústrety. Spoločnosť je prirodzene heterogénna a v ústrety si musíme vychádzať všetci navzájom. Človek môže byť odlišný rôznymi spôsobmi, v konečnom dôsledku sa každý niečím od tých druhých líši.