Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podľa Andreja Danka nemôže prezident vymenovať Janu Laššákovú aj Mojmíra Mamojku naraz za ústavných sudcov. Informovala o tom agentúra SITA. 

Ako žiaci z Markušoviec napísali knihu

.tomáš Horváth .spoločnosť

Celý školský rok žiaci zo základnej školy z Markušoviec pri Spišskej Novej Vsi makali na vlastnej knihe. Na školskom krúžku ich k tomu viedol učiteľ z Teach for Slovakia, Tomáš Horváth.

Ako žiaci z Markušoviec napísali knihu Peter Orvoš a Ján Belák

je sparná júnová noc, predvečer vysvedčení. Z našej modrej rapidky sa zo zadných sedadiel ozývajú nadšené výkriky: „Oh my people! Bratislava, I love you!" Práve prechádzame ponad Dunaj cez Most SNP, nad nami sa vyníma osvetlený Bratislavský hrad a moji traja žiaci sa ma v návale eufórie pýtajú, či tam hore býva pán prezident. Nie, ale už o chvíľu okolo Prezidentského paláca pôjdeme, vravím im a v spätnom zrkadle sledujem ich tváre naplnené šťastím a radosťou, osvetlené žiarou mihajúcich sa pouličných lámp. 

„Na tento deň nikdy nezabudneme", zaznieva zozadu unisono. Dávam žiakom zapravdu a postupne opúšťame Bratislavu a vchádzame na diaľnicu. Pred nami je štvorhodinová cesta do Markušoviec, odkiaľ sme v ten istý deň ráno vyrazili, aby sme v jednom z bratislavských kníhkupectiev pokrstili knihu Môj príbeh, na ktorej sme makali celý školský rok.

Ľudka, Veronika a Ľubo v Bratislave ešte nikdy neboli. Vlastne, až doteraz neboli ďalej, ako v Spišskej Novej Vsi, ktorá je od Markušoviec, obce v ktorej prežili svojich dvanásť detských rokov, vzdialená sotva päť kilometrov. Nečudo, že ich návšteva hlavného mesta tak dostala. No neboli to mosty ponad Dunaj, hrad, električky, veľké nákupné centrá ani čulý ruch v uliciach, čo spravilo ich spomienku nezabudnuteľnou- to všetko len dotváralo kulisu k niečomu omnoho podstatnejšiemu: moji žiaci sa prišli podeliť o svoj príbeh.

Ľudka, Veronika a Ľubo v Bratislave ešte nikdy neboli.Peter Orvoš a Ján BelákĽudka, Veronika a Ľubo v Bratislave ešte nikdy neboli.

Dobrý príbeh sa zväčša rodí v momente, o ktorom si vzápätí poviete, že to nemohla byť náhoda. Začiatkom školského roka som prevzal školskú knižnicu a premýšľajúc nad tým, ako zavŕšiť svoje dvojročné pôsobenie na škole, zazrel som detskú knižku O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy. Môj Tomáš zo 7.B sa tmy predsa nebojí, pomyslel som si a predstavil som si svojho večne neposedného žiaka, ktorému by omnoho viac svedčal prívlastok: „ktorý sa začal na hodinách kontrolovať." 

A prečo to vlastne neskúsiť? Spravím krúžok so žiakmi ochotnými na sebe pracovať, každý si stanoví svoj cieľ a o ich snažení napíšeme knihu! Zo školy na konci roka odídem ja a jedného dňa aj oni, ale kniha zostane. Bude svedectvom ich úsilia a môže tak inšpirovať ďalších žiakov, ich súrodencov, rodiny a v neposlednom rade každého, komu nie je ľahostajná naša krajina a je vnímavý k príbehom druhých, napríklad detí z Markušoviec.

„Našli v sebe odvahu a poodhalili svoj vnútorný svet.“

Dva roky som učil v Markušovciach angličtinu a často som mal pri tom pocit, že kráčam mínovým poľom. Všade navôkol to búchalo, navyše v jazyku, ktorému som sotva rozumel. Konflikty, hádky, narážky a úškrny, to všetko bolo medzi žiakmi na dennom poriadku. 

Uvedomil som si však, že nemá zmysel pred tými explóziami utekať a vyhýbať sa im, ale naopak, pokúsiť sa im čeliť, pristaviť sa, pozorne vnímať, čo sa deje a pokiaľ to je čo i len trochu možné, skúsiť rozbušku deaktivovať. A práve o tom boli naše pravidelné stretnutia v školskej knižnici. Vzácnym časom, keď všetko naokolo utíchlo a dôverné výpovede detí odhalili bohatosť ich vnútorného sveta a úprimnú vôľu po zmene.

V Martinuse, jednom z bratislavských kníhkupectiev, sme pokrstili knihu Môj príbeh, na ktorej sme makali celý školský rok.Peter Orvoš a Ján BelákV Martinuse, jednom z bratislavských kníhkupectiev, sme pokrstili knihu Môj príbeh, na ktorej sme makali celý školský rok.

Postupne sa zozbieralo sedemnásť žiakov. Niektorí prišli sami od seba, iní zas s ospravedlnením za nevhodné správanie na hodine, či s prosbou o vrátenie mobilného telefónu zabaveného počas vyučovania.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite