Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Opovrhnutie a verejná diskusia

.dalibor Roháč .spoločnosť .komentár týždňa

„Počúvaj, nie sú tí Slováci nejakí zlostní?“ napísala mi nedávno verejne sa angažujúca známa z Bruselu. A nemala na mysli len typickú každodennú ufrflanosť.

Opovrhnutie a verejná diskusia Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ide skôr o tón, ktorý nabrala naša verejná diskusia, zvlášť na sociálnych sieťach, kde sa názorový nesúlad pretavuje do agresívneho boja na život a na smrť. Samozrejme, nejde len o slovenský problém. Aj v Spojených štátoch sa politika stala polarizovanejšou a prieskumy, ktoré skúmajú postoje republikánskych a demokratických voličov, ukazujú, že sa tieto dve skupiny čoraz viac vzďaľujú.

To však nie je to najhoršie. Nebezpečnejšia je nevraživosť, ktorá tieto rozdiely sprevádza. Zatiaľ čo v roku 1960 malo len päť percent Američanov výhrady k hypotetickej situácii, v ktorej by ich dieťa vstúpilo do manželstva s voličom opačnej strany, v roku 2010 to bolo až 40 percent!

Môj kolega a prezident American Enterprise Institute Arthur Brooks to na svojej prednáške na Harvarde nazval problémom opovrhnutia. Sociálni psychológovia, vraví, definujú opovrhnutie ako „presvedčenie o úplnej bezcennosti inej ľudskej bytosti“. Nikto z nás by sa k takémuto presvedčeniu nikdy neprihlásil – prejavy opovrhnutia však cítiť zo správania politikov, komentátorov či z diskusií na sociálnych sieťach.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite