v roku 2005 ste sa začali venovať aktualizácii mapy zaťaženia snehom na Slovensku. Posledná vyšla v roku 1988. Prečo vôbec bolo treba mapu aktualizovať?
Stará mapa bola vytvorená na základe meraní počas 26 rokov, od zimy 1946 do zimy 1970. Konštrukcie sa pritom navrhovali na zaťaženie zodpovedajúce strednej dobe návratu 100 rokov, teda počítajúce so zaťažením, ktoré sa v priemere prekročí raz za sto rokov. Údaje sa nezbierali dostatočne dlho. Pozitívom tejto normy bolo, že sa pre ľahké strechy požadovalo zvýšenie návrhového zaťaženia o 20 percent na základe expertízy viacerých havárií v južných Čechách koncom šesťdesiatych rokov. Pri aktualizácii mapy sme však zistili, že pre ľahké strechy treba toto percento ešte zvýšiť. V roku 2006 tiež prebehla Slovenskom správa, že sa po intenzívnom snežení zrútilo niekoľko striech u nás a v susedných krajinách. To nám len pripomenulo, že je dôležité, aby sme mali podľa dostatočných údajov vytvorenú mapu, o ktorú by sa mohli projektanti oprieť.
v roku 2005 ste teda mali k dispozícii digitalizované údaje už od roku 1954. Je 53 rokov dosť dlhé obdobie?
Áno, Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), ktorého sme členom, žiada snehovú mapu tzv. charakteristického zaťaženia v strednej dobe návratu 50 rokov. Návrhové zaťaženie je vyššie a odvodzuje sa zo snehovej mapy. Každá krajina má potom vlastnú „národnú prílohu“, v ktorej snehové zaťaženie zodpovedá konkrétnym klimatickým podmienkam. My sme ich skúmali na 660 meteorologických staniciach po celom Slovensku.
aké hodnoty zo staníc sú určujúce pre zaťaženie snehom?
Najdôležitejšia je vodná hodnota snehovej pokrývky v milimetroch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.