Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mená siedmich Slovákov vytesajú na Múr cti

.eugen Korda .spoločnosť

Slovenských občanov ocenili za záchranu životov prenasledovaných Židov. Na slávnosti sa zúčastnil prezident Andrej Kiska aj predseda NR SR Andrej Danko. Robert Fico neprišiel.

do zoznamu ocenených Slovákov, ktorých je do dnešného dňa 556, patria už aj Filip Martišek a Anna Martišeková, Ondrej Hažer a Helena Hažerová, František Svrbický a Gizela Svrbická a Katarína Kotorka Pastorková.

Mená ocenených vytesajú do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Jad Vašem v Jeruzaleme. V historickej budove Národnej rady na Župnom námestí v Bratislave im ocenenie odovzdali predstavitelia Izraela.

Eugena Kučeru, ktorý sa šťastnou náhodou vyhol deportácii do koncentračného tábora v roku 1942, zachránila rodina Martiškovcov vo svojom dome v dedine Borčice. S touto katolíckou rodinou zostal až do konca vojny aj napriek tomu, že časť domu museli poskytnúť nemeckým vojakom. Podľa Kučerovho svedectva o ňom jeden z vojakov dokonca vedel, no nič nepovedal. „Nikdy nič za moju záchranu nepožadovali. Urobili to, lebo mali láskavé srdce. Mal som vtedy 16 rokov,“ napísal Kučera vo svojom svedectve. Ocenenie Spravodliví medzi národmi prevzal vnuk záchrancov Ľubomír Sekan.

Manželia Ondrej a Helena Hažerovci zachránili počas prenasledovania dve židovské rodiny – Schönfeldovcov a Grosswirthovcov. Ondrej Hažer a Imanuel Schönfeld boli dlhoroční priatelia, keď v roku 1942 hrozila deportácia aj tejto židovskej rodine. Hažer im poskytol útočisko v dome v Buclovanoch. Ukrývali sa tu v malej komore s pieckou 27 mesiacov, až do augusta 1944. Neskôr, keď sa po okolí potulovalo už príliš veľa nemeckých vojakov, vybavil Ondrej Hažer manželom Schönfeldovcom falošné občianske preukazy a pomohol im utiecť za rodinou do Nižnej Boce.

Po odchode tejto rodiny však potrebovala pomoc iná židovská rodina, manželia Grosswirthovci s dvoma dcérami. Útočisko im Ondrej Hažer vytvoril v stodole. Neskôr sa táto židovská rodina rozhodla odísť k známym do Poľska, na voze ich potajomky prenášal Hažer. Známy rodinu Grosswirthovcov však prezradil, vojaci ich preto previezli do koncentračného tábora. Ten prežili a po vojne z neho prišli pánu Hažerovi a jeho rodine poďakovať. Ocenenie pre rodičov prevzala ich dcéra Mária Hažerová.

„Po niekoľkých dňoch bez vody a jedla, v otrhaných šatách, sme stretli muža, ktorého sme požiadali o pomoc – najmä pre nášho malého synčeka... Ten muž sa volal František Svrbický,“ napísala vo svojom svedectve o úteku pred deportovaním do koncentračného tábora Židovka Fanny Schlosserová. František Svrbický a jeho manželka Gizela pomohli Fanny, jej synovi Hermanovi a manželovi Izidorovi, vo svojom dome ich ukrývali od roku 1942 až do roku 1944. Neskôr sa počas zimy ukrývali v neďalekom stohu slamy, pretože rodinu Svrbického upodozrievali, že pomáha Židom. Pre početné omrzliny museli Fanny Schlosserovej amputovať ľavú nohu, po vojne rodina odišla do Švédska. Ocenenie si prevzala vnučka záchrancov Vlasta Macháčová.

Slovenka Katarína Pastorková zachránila počas druhej svetovej vojny židovské dievča Miru Krausovú. Jej rodičia sa rozhodli bojovať s partizánmi v Slovenskom národnom povstaní. „Ak prežijete vojnu, príďte si po svoje dieťa. Ak nie, vychovám ju ako svoju,“ povedala im Pastorková, zvaná Kotorka. Po vojne sa rodičia po svoje dieťa vrátili. Ocenenie prevzali vnuci Kotorky Anna Martáková a Miroslav Pastorek.

„Keď čítate tieto príbehy, musíte si uvedomiť kontext doby, počas ktorej sa odohrali. Rozhodnutia, ktoré záchrancovia učinili a ktoré dnes oceňujeme, neboli banálne a jednoduché... Čo záchrancov robí spravodlivých medzi národmi je fakt, že aj v najťažších časoch zostali hlboko ľudskými,“ uviedol v tlačovej správe k oceneným veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni. Na ceremónii uviedol, že ani jeden z ocenených nikdy od tých, ktorých zachránili, nepýtali nič na oplátku. Upozornil tiež, že antisemitizmus sa vracia a opäť vystavuje našu spoločnosť nebezpečenstvu. Dodal, že je našou povinnosťou ukázať najmä mladým ľuďom, že to nie je tá správna cesta.

„Keď si pripomíname obete holokaustu, neveriacky premýšľame nad tým, kde sa v ľuďoch nabralo toľko zla a nenávisti…je to bolestivá spomienka,“ uviedol počas svojho príhovoru prezident SR Andrej Kiska. Dobro v niektorých ľuďoch však podľa neho dokázalo premôcť strach zo smrti a obavu z nacistických hliadok. „Niet silnejšieho posolstva solidarity, ako bolo ich každodenné konanie počas vojnových čias,“ povedal Kiska. Zdôraznil tiež, že tento druh zla, ktoré sme už raz porazili, prichádza znova. „Nenávisť voči jednotlivcom a skupinám sa vracia. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa ako spoločnosť zobudili a takémuto zlu sa postavili,“ dodal Kiska.

Titul Spravodliví medzi národmi udeľuje každoročne Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých. Tá vznikla v roku 1963 pri pamätníku Jad Vašem a vedie ju Izraelský najvyšší súd. Väčšina ocenených Slovákov získala tento titul až po roku 1990, keď sa diplomatické vzťahy vtedajšieho Československa a Izraela obnovili. Titul Spravodliví medzi národmi je ocenením židovského národa tým nežidovským občanom, ktorí sa počas druhej svetovej vojny a prenasledovania Židov pričinili o ich záchranu.

Zdroj textu: SITA

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.eugen Korda .spoločnosť
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite