Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Americký Slovák: Tieň totality je stále v hlavách

.michal Magušin .spoločnosť

V roku 1968 emigroval z Československa do Nemecka a odtiaľ do USA. Je špičkový detský kardiológ, no vášnivo sa venuje aj histórii Slovenska. Zoltán George Meško.

Americký Slovák: Tieň totality je stále v hlavách Kolégium Antona Neuwirtha „Slovensko je súčasťou Európy, i keď ešte nie tej Západnej. To bude ešte trvať, prejsť zo súdruha na pána,“ hovorí Zoltán George Meško.

ako si môžete pamätať toľko detailov zo svojej minulosti, ktoré ste takmer fotograficky zachytili vo svojej knihe?

Keď mi niekto tvrdí, že to si predsa pamätať nemôžem, dotýka sa ma to. Mám jednu techniku, ktorú ako spisovateľ využívam. Večer si ľahnem a predtým, ako zaspím, nechám myšlienky voľne plávať. Mozog je fantastický orgán, ktorý nespí ani počas spánku a pracuje. Rád sa prehrabúvam v histórii a reprodukujem si mnohé veci, ktoré sa stali, ako sa stali, či sa mali stať.

kniha o orálnej histórii vašej rodiny nesie v sebe aj obraz politického diania tej doby. Aký je jej odkaz?

Občan pred rokom 1948 bol iný. Bol bodrý, slušný, poctivý, pravdovravný, charakterný a to sa všetko zmenilo po roku 1948.

znie to, akoby vtedy žili anjeli na zemi.

Nie, nie. V mojej knihe píšem, že tam, kde sme bývali, neboli nijaké politické triedne rozdiely – napríklad medzi remeselníkmi a mojimi rodičmi. Brali sa ako človek človeka. A tí ľudia boli jednoduchí, slušní, priami. Spravil dobrú prácu, dostal plácu a obed. Ľudské spolužitie bolo iné.

nie je to len nostalgia za starými časmi?

Na Slovensko chodím často, po emigrácii som tu opäť bol už v roku 1987, keď som prišiel na kliniku a videl, v akom stave ten ústav je. Spustili sme potom akciu Srdcom k srdcu pre založenie kardiocentra a vyzbierali sme stotisíc dolárov. Už vtedy človek videl, ako sa ľudia opatrne vyjadrujú, chodia okolo horúcej kaše. Musel som jednať s členmi komunistickej strany a naša nadácia musela ako prvého vyniesť člena komunistickej strany, až potom ostatných. Ten human interchange, ľudská interakcia pred rokom 1948 bola priamejšia, lepšia.

vy ste odišli v roku 1968. Už vtedy ste tie zmeny videli?

Samozrejme. Zažil som na Slovensku tvrdé roky. Obdobie na internáte Svoradov v Bratislave, potom som bol na klinike. Tým, že tu bola istá ideologicko-politická vládnuca vrstva, ktorá sa tam dostala pravdepodobne za sovietskej podpory, bol každý zastrašený. Nemohol som povedať pravdu. Teda nie ja, ale občan ako taký. Musel kľučkovať, cigániť. Ak to nerobil, musel znášať následky. Vtedy to celé začalo. Nahlodala sa integrita a charakter človeka.

vy ste teda v Československu žili dvadsať rokov už v komunizme. Vidíte rozdiel medzi človekom v 60. rokoch a tým súčasným?

To súčasné je pokračovaním toho predošlého. Politické garnitúry sa veľmi úspešne postarali o to, aby sa Slovensko po roku 1990 sociálne a ekonomicky pozdvihlo, ale nebol čas na to, aby sa rehabilitoval občan, jeho integrita a angažovanosť. Na Západe máte mysliteľov, ktorí prinášajú myšlienky medzi ľudí a kritizujú. Ale tu je len administratívny a politický aparát. Spirituálna nadstavba nejakých mysliteľov neexistuje.

angažovaným občanom myslíte koho?

Človeka, ktorý musí podnikať kroky za svoju komunitu, potom za svoj okres, stranu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite