elie Wiesel bol známy predovšetkým odovzdávaním svojho svedectva o holokauste. Pre jeho študentov a kolegov z Bostonskej univerzity bol však predovšetkým známy ako fantastický učiteľ, kolega a oddaný priateľ, ktorý bol tou istou osobnosťou na stránkach jeho kníh a textov, ako aj v súkromnom živote. Stretávali ho tam takmer štyridsať rokov.
„Pamäť bola preňho kľúčová. Bez nej by nebolo civilizácií, spoločností, ani budúcnosti.“
Podobne ako mnohí z preživších, aj Elie Wiesel po zvyšok života spracúval traumu holokaustu, ktorý prežil v koncentračných táboroch Auschwitz a Buchenwald. Jeho pamäti Noc (v pôvodnom vydaní v jidiš pod názvom A svet mlčal) vyšli v roku 1955. Vtedy ešte mnoho takejto literatúry publikovanej nebolo, pretože pre väčšinu týchto ľudí bol tento zážitok stále príliš prítomný a ochromujúci. Vtedy sa rozhodol, že minulosti treba čeliť priamo, byť jej svedkom a nahlas poukazovať na neprávosť okolo nás, pretože ticho môže byť zničujúce a umožňuje šírenie zla.
Skúsenosť prežitia určila do veľkej miery zvyšok jeho života. Bol novinárom, spisovateľom, profesorom humanitných vied, aktivistom, členom správnych rád mnohých mimovládnych organizácií – zhodou okolností i tej, v ktorej som v Bostone pôsobila: Medzinárodného inštitútu pre zmierovanie. Jeho nosným odkazom, prítomným vo všetkom, čo robil, bola humanizačná sila pamäti – dôležitosť vyrovnávať sa s minulosťou, aby sa dalo pohnúť vpred – tak jednotlivcom, ako i spoločnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.