kamarátke pípla sms: „Už mám licenciu na poštu. Teraz chcem získať licenciu na smeti. Chcem tu byť najväčší boháč.“ Kamarátkin manžel obratom odpísal: „Tak zober ešte licenciu na vodu a máš v rukách moc!“ Kamarátkin dvanásťročný syn Albert je v prázdninovom tábore, kde majú republiku, vládu, vlastnú menu aj banku.
Myšlienka, že deti sa v tábore učia nielen míňať rodičovské peniaze, ale aj zarábať svoje vlastné za každú aktivitu, ktorú v tábore robia, a môžu s tými peniazmi nielen hospodáriť, ale aj podnikať, ma mimoriadne nadchla. Vzápätí som si však uvedomila, že takýchto nadšených budúcich milionárov – selfmademanov sa v tábore objaví asi toľko, čo v našej bežnej populácii, takže bitka o tú licenciu na smeti asi veľká nebude. I tak si však myslím, že Albert má našliapnuté na sľubnú budúcnosť.
.prázdniny, nepriateľ vzdelania
Americký novinár Malcolm Gladwell vo svojej knihe o anatómii úspechu Outliers (v slovenčine vyšlo ako Výnimoční, v češtine Mimo řadu) spochybňuje potrebu letných prázdnin, ktoré väčšina Američanov, a nás Európanov tiež, považuje za samozrejmé. Na číslach porovnávajúcich študijné výsledky detí z bohatých a chudobných rodín na konci školského roku a po prázdninách dokazuje, že pre intelektuálny rozvoj detí, ktorým sa rodičia počas prázdnin nevenujú, sú dlhé prázdniny mimoriadne škodlivé a práve ony utvárajú najväčšie rozdiely v študijných výsledkoch, zvlášť v dvoch najdôležitejších disciplínach – čítaní a počítaní.
„Ázijské deti, ktoré majú nad západným svetom vo vedomostných testoch vždy jasný náskok, dlhé letné prázdniny vôbec nemajú. Američania chodia do školy 180 dní, teda podobne ako my, Juhokórejčania 220 dní a Japonci až 243 dní."
A to len preto, že keď je škola zavretá, niektoré deti sa neučia vôbec nič, zatiaľ čo iné sa doma prirodzene vzdelávajú ďalej a tým pomaly získavajú nedobehnuteľný náskok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.