Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

V labyrinte (ne)pamäti

.ján Štrasser .spoločnosť

Pamätná tabuľa zločincovi je zločin, napísali sme s Petrom Zajacom po tom, čo starosta obce Veľký Lipník fyzicky napadol výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza.

 V labyrinte (ne)pamäti Matúš Zajac

jeden z ohlasov pod článkom: „Ak tam tá Pješčakova tabuľa ostane, môžete si byť istí, že po celom Slovensku pribudnú desiatky búst a pamätných tabúľ Jozefa Tisa.“ Tabuľa tam neostala, ktosi ju rozbil.

Je fajn vedieť, že Kalmus a Lorenz v tom nie sú sami. No to neznamená, že ak táto tabuľa (dočasne? navždy?) zmizla, nepribudnú nové. Na počesť topkomunistov i topfašistov.

Ako je možné, že po päťdesiatich rokoch dvoch totalít a dvadsiatich šiestich rokoch slobody uctievame zlo, ktoré tieto totality priniesli?

Dlho som sa o tom zhováral s neobyčajne vnímavým pozorovateľom našich dejín Františkom Mikloškom. Podľa neho slovenský národ nemá sformovanú kolektívnu pamäť. A dodal: „Ak predsa len čosi ako slovenská kolektívna pamäť existuje, tak jej hlavným príznakom je to, že je rozporuplná.“

„Je dobré, že nám ľudia ako Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz šokovou terapiou pripomínajú, že uctievať zlo znamená strácať voči nemu rozlišovaciu schopnosť.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite