ôsmy budapeštiansky obvod Józsefváros, pomenovaný po cisárovi Jozefovi II., nepatrí práve k turisticky príťažlivým. Popri Národnom múzeu sa v ňom nachádzajú najmä schátrané budovy a menšie parky. Práve jeden z nich však v lete túto štvrť preslávil. Park Jána Pavla II. sa nachádza iba kúsok od železničnej stanice Keleti. Aj preto v ňom v lete našli nocľah stovky migrantov, ktorí sa na niekoľko dní ocitli zaseknutí uprostred svojej cesty do vytúženej západnej Európy.
Park sa stal jedným z najvýraznejších symbolov maďarskej rozdvojenosti. Na jednej strane dobrovoľníci, ktorí v parku roznášali oblečenie a ošetrovali zranených. Na tej druhej premiér Orbán odmietajúci akýkoľvek náznak zľutovania, „brániaci“ svoj národ pred ohrozením. Hra symbolov a siláckych gest, z ktorej vyšiel (aspoň podľa prieskumov) maďarský premiér ako jasný víťaz.
„Školstvo je len jednou zo sfér, ktorú Orbán cielene dostal do stavu spred roku 1989.“
Park Jána Pavla II. o osem mesiacov neskôr. Po utečencoch už ani stopa. V celom Maďarsku sú už najprítomnejší iba v rečiach Viktora Orbána, ktorý ich využíva ako zástupnú tému, keď potrebuje zakryť skutočné problémy. Napríklad kolabujúce školstvo, na ktoré upozorňujú maďarskí učitelia už od začiatku roka. Po dvojici krátkych (jedno a dvojhodinových) štrajkov je práve na rade prvý „skutočný“ – celodenný, prvýkrát aj s podporou najväčšieho odborového združenia PSZ. Maďarskí učitelia zapojení do protestu síce prišli ráno do svojich škôl, no neučia. Ak ich bolo v celej škole kritické množstvo, žiaci dostali nečakané prázdniny. A stáli pred skutočnou skúškou charakteru – užiť si uprostred týždňa nečakané voľno alebo sa zúčastniť na akcii podporujúcej učiteľov. Tí, ktorí prišli na jedno z podujatí roztrúsených po Józsefvárosi, v tom mali jasno.
„V škole sú všetci leniví. Keď sa s nimi chcem baviť o štrajku, nezaujíma ich to,“ sťažuje sa Márkó. Do detského centra Láthatatlan Tanoda prišiel aj so svojou staršou sestrou. Zaujala ich téma diskusie – morálka. Krátko po jedenástej ráno si prisadajú do kruhu a berú do rúk kartičku so simulovanou morálnou dilemou – súčasť spoločenskej hry, ktorá bude náplňou ich najbližšej hodiny. Za oknom vidieť vrcholy stromov v Parku Jána Pavla II.. Márkó akoby zabudol na svoju úlohu v hre a z fiktívnej morálnej dilemy prešiel na tú skutočnú. Ak mu dobre rozumieme, rozpráva čosi o lenivých spolužiakoch a systéme, ktorý mu lezie na nervy.
Podobne naladený je aj Daniel. V ôsmom obvode prevádzkuje už druhý rok komunitné centrum Aurora. V miestnosti za ním je práve prednáška pre ďalších študentov, ktorým sa nechcelo zostať doma. Daniel opisuje absurdnosti školského systému, ktoré dotlačili učiteľov do konfrontácie s vládou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.