plyšáci na cestách
Sedím vo veľkom aute pre deviatich pasažierov. Je ráno a už sme na diaľnici za Budapešťou. Sme len piati, ale veľa miesta tu nie je. Batožinu máme aj na sedadlách. Okrem vlastných vecí vezieme hlavne oblečenie pre utečencov. Kvôli hraničným kontrolám sme ho poprekladali z krabíc do veľkých tašiek. V najväčšej krabici boli samé plyšové hračky. Sme sklamaní, plyšáci zabrali miesto teplému oblečeniu a topánkam.
neznáme Macedónsko
Na hranici so Srbskom prvýkrát na vlastné oči vidím plot zo žiletkového drôtu. Je naozaj ostrý. Dokazujú to stáda vysokej, ktoré zvykli cez hranicu voľne migrovať. Vo veľkej rýchlosti do neho narážajú. Za hranicou stretávame prvých migrantov. Taxíky ich vysádzajú pár stoviek metrov pred priechodom. Oni potom idú peši k hranici a čakajú na svoju šancu, prebehnúť za kamiónom.
„Je tu príliš veľa ľudí a všetci sa chcú dostať do tašky. Vytrhnú mi ju. Zrazu sa rozišli. V blate leží prázdna taška a opustené ružové sandálky. Obracia sa mi žalúdok.“
cesta cez časovú zónu
Po dvanásťhodinovej ceste sme prenocovali v Gevgelii. Je to mestečko pri hraniciach s Gréckom. Ráno si schovávam mobil a doklady s peniazmi do vnútorných vreciek zimnej bundy. Nič iné si radšej neberiem. Ideme do skladu. Stratili sme hodinu. Grécko je v inej časovej zóne. Dobrovoľníci tu triedia oblečenie, topánky, hygienické potreby a trvanlivé jedlo. Prichádza pop a dováža plné auto krabíc. Nakladáme auto doplna a odchádzame do Idomeni.
priatelia v tábore
Tábor je plný ľudí z východu. Doviezli drevo na kúrenie. Ľudia si ho dávajú do detských kočíkov, na deky UNHCR ale najviac odvezú v zelených plastových nádobách na odpad s kolieskami. Pristavujeme auto a vystupujeme s taškami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.