Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Radikálna scéna ožíva

.radovan Bránik .spoločnosť

Minulý rok v júni sa Bratislavou prehnal hlasný dav rozhnevaných mladých mužov. Keď sa usadil prach rozvírený nadbytkom testosterónu, spoločnosť ostala v stave akútneho šoku.​​

Radikálna scéna ožíva Robert Tappert/SITA 20. jún 2015, Bratislava: Účastníci protestného zhromaždenia proti prílevu imigrantov a islamizácii Európy.

Článok bol uverejnený 27. júna 2015, v čísle 27/2015. Marián Kotleba a jeho strana, sa v sobotu 5. marca so ziskom viac ako ôsmich percent dostali do parlamentu. Aký je prienik medzi radikálmi, pravicovým extrémizmom a Kotlebom?

.podujatie, na ktoré prišlo viac ako 5 000 demonštrantov, zorganizovali ľudia, ktorých mená sa dovtedy v takzvanej slušnej spoločnosti nepatrilo vyslovovať nahlas. A celá akcia odrazu postavila elity, aktivistov a médiá pred novú úlohu: vysvetliť verejnosti, kto tí radikáli vlastne sú a o čo im ide.

Otázka znie, či to vôbec elity, aktivisti a médiá tušia. Dlhoročný falošný obraz o nízkom volebnom výtlaku týchto zoskupení sa v ostatných mesiacoch začal rozpadať.

Radovan Bránik: Skutoční extrémisti Kotlebu nenávidia

Kým v deväťdesiatych rokoch ich agendu dokázali prevziať a čiastočne neutralizovať Slovenská národná strana a HZDS, neskorší pokus Smeru o odlákanie tohto druhu voličov bol už menej úspešný. Definitívnym potvrdením toho, že tieto strany stratili schopnosť osloviť čoraz radikálnejšie naladeného voliča, bola prehra kandidáta vládnej strany Vladimíra Maňku s radikálom Mariánom Kotlebom v župných voľbách.

Po volebnej noci sa šokovaná krajina prebudila do úplne novej situácie: Zvíťazil človek, ktorý nikdy nemal ďaleko k facke a jeho protirómska rétorika pravidelne testovala hranice trestného zákona. Tak, ako niekoľkokrát predtým, bola aj tentoraz reakcia väčšinovej spoločnosti ukážkovo hlúpa.

Namiesto toho, aby sa elity a médiá konečne pokúsili poctivo analyzovať skutočné príčiny rastúcej podpory radikálnych hnutí, uspokojili sa s ostentatívnym odmietnutím a odsúdením Kotlebových voličov. Niežeby mnohí z nich skutočne neinklinovali k totalitárnym praktikám – no iba málokto sa pýtal, prečo je to tak.

zakázať a obmedziť

Spoločnosť sa v obrannom reflexe začala sebauspokojovať mýtom, že zvolenie Kotlebu bolo len akýmsi vychýlením, omylom, či dokonca sofistikovaným varovaním vláde, aby začala viac myslieť na voličov. Po župných voľbách v Bystrici sa komentátori predbiehali v snahe dokázať, ako veľmi Slovensko zhnedlo, čo všetko, koho a kde treba zakázať, obmedziť a prinútiť. Postupne si však na Kotlebu v úrade zvykli a našli si iné témy.

Neskoršie zvolenie Andreja Kisku za prezidenta bolo pre tých istých mužov dôkazom, ako veľmi sme pokrokoví a dokážeme sa vyrovnať so svojou neslávnou minulosťou. Nebyť sobotňajšej demonštrácie, na tikajúcu časovanú bombu v podpalubí by si nikto nespomenul. Ibaže znova vybuchla a zrazu sa opäť ozývajú hlasy po blokáde, neutralizácii, odmietnutí a treste. Nejaké použiteľné riešenie? Ani náznak. Len tvrdenie, že extrémisti nepatria do médií a slušnej spoločnosti. V poriadku, ale čo teda s nimi?

Slepým miestom tohto postoja je údajne hroziaci rast preferencií týchto ľudí, vďaka čomu sa dostanú do hlavného prúdu. Zástancovia mediálnej blokády si neuvedomujú, do akých obludných rozmerov dokázal tento problém vyrásť bez akejkoľvek pozornosti a podpory zo strany mainstreamu. Je úplne naivné si myslieť, že táto scéna rastie čítaním kritických článkov a konfrontačných rozhovorov v štandardných médiách.

20. jún 2015: Väzby na Ľudovú stranu Naše Slovensko v radoch prívržencov pravicového extrémizmu sú len ťažko popierateľné.Robert Tappert/SITA20. jún 2015: Väzby na Ľudovú stranu Naše Slovensko v radoch prívržencov pravicového extrémizmu sú len ťažko popierateľné.

Radikáli sú subkultúrou s úplne inými komunikačnými kanálmi, úplne inou dynamikou vývoja, ktorú živia úplne iné zdroje, ako sú celoštátne noviny a časopisy. Tvoria samostatný paralelný svet a nekonfrontovať ich v mainstreame prináša jediné – že bežní občania sú vždy raz za čas vystavení akútnemu šoku, lebo niečo také nečakali. Čas medzi dvoma šokmi však trávia aj zásluhou namyslených a lenivých médií sladkým bezvedomím, lebo ak o niečom neviem, tak to neexistuje.

Médiá si nechcú špiniť ruky kontaktom s nahnednutou subkultúrou v naivnej predstave, že namiesto opisu ošklivej reality tú realitu vylepšia. Výsledkom tejto geniálnej stratégie je však nebývalá konsolidácia a 5 000 na všetko pripravených mladých mužov na Námestí SNP a nepekná budúcnosť.

spoločná kandidátka

Kombinácia osobnostných daností kľúčových hráčov, rozkladnej činnosti agentov tajných služieb a rozdielov v názoroch na niektoré témy umožňovala dlhodobo neutralizovať vplyv tejto scény na väčšinovú spoločnosť. Pretrvávajúca nejednota radikálov a postupná erózia rómskej problematiky, na ktorej sa kedysi identifikovali s väčšinovým obyvateľstvom, poskytovali nádej, že ide o nemenný stav. Katastrofálne vzťahy medzi predstaviteľmi jednotlivých združení a dlhoročný mráz v komunikácii vôbec nenasvedčovali tomu, že sa situácia zásadne zmení. Ale – zmenila sa.

Sobotňajšia demonštrácia proti imigrantom bola toho prvým viditeľným prejavom. Deň predtým hlavný organizátor protestu Lukáš Kopáč prvýkrát verejne potvrdil to, o čom sa v kuloároch hovorilo už niekoľko mesiacov. Rozhodujúce subjekty sa dohodli na predvolebnej spolupráci a spoločnej kandidátke. Vzhľadom na rýchlo sa blížiace parlamentné voľby využijú zrejme registráciu Ľudovej strany Naše Slovensko a budú kandidovať ako nezávislí s podporou svojich materských združení. Takéto voľby Slovensko ešte nezažilo. A to ešte nie je koniec.

Jednou z hlavných príčin, pre ktoré chýbala extrémistickej scéne schopnosť osloviť väčšinového voliča, bola absencia verejnosťou prijateľného lídra. Podmienečne túto úlohu dlhé roky napĺňal Kotleba, no jeho komunikačný potenciál je veľmi obmedzený. Kontroverzný osobný príbeh a ani spôsob vystupovania mu nedávali žiadnu nádej na zisk širšej voličskej podpory. S príchodom novej tváre na scénu sa však veci začali výrazne meniť.

V priebehu niekoľkých rokov sa Lukáš Kopáč z radového aktivistu vypracoval na jednu z najvýraznejších postáv tejto subkultúry a práve jeho označujú za realizátora úspešného zbližovania dovtedy znepriatelených skupín. Na rozdiel od Kotlebu disponuje Kopáč viacerými schopnosťami, ktoré z neho robia ideálneho lídra radikálov. Dokáže svoj radikalizmus mierniť a marginalizovať v situáciách, keď je to potrebné pre výsledok. Je zručný v interpersonálnych vzťahoch a dokáže presvedčivo vystupovať a argumentovať.

„Už krátko po novembri ’89 sa na Slovensku začali rozširovať aktivity, ktoré sa vymykali z bežného rámca spoločenského diškurzu. Išlo o témy antisemitizmu, neonacizmu a sentimentu za rajskou záhradou Tisovho slovenského štátu.“

S príchodom Kopáča sa objavuje aj nóvum, čo sa štýlu vedenia kampane na Slovensku týka. Nesie zreteľné obrysy konceptu úspešného v rurálnom prostredí amerického stredozápadu: chlapec od susedov, ktorý urobil kariéru vo svete, no nezabudol, kde je jeho domov. Liberálne médiá sa pokúsili práve tento aspekt jeho životného príbehu zosmiešniť – poukázaním na to, že je vlastne tiež len ekonomickým migrantom, to sa však u jeho cieľovej skupiny úplne míňa účinkom. Kopáčovi potenciálni voliči to za žiadny hendikep nepovažujú a on o liberálnych voličov nestojí. Zhrnuté: s príchodom Kopáča sa zjednotení radikáli prvýkrát stávajú hrozbou pre existujúce parlamentné strany.

autoritársky režim

O miere radikalizmu týchto zoskupení svedčí okrem iného aj fakt, že od začiatku považovali SNS za príliš slabú a vlažnú vo veciach záujmov národa. HZDS tolerovali len v rozhodnutiach, ktoré mali autoritársku povahu a v konečnom dôsledku škodili demokratickým pravidlám. Mimoriadne zlé vzťahy medzi pronárodnými silami z undergroundu a z vrcholnej politiky boli potvrdením faktu, že išlo o priamych konkurentov v potravinovom reťazci. Nepriateľstvo medzi Slotom a Kotlebom bolo verejným tajomstvom.

„Zvlášť u mladých sympatizantov okolo hranice plnoletosti je neonacizmus len spôsobom vyjadrenia, nie primárnym zdrojom ich asociálneho správania a extrémneho hnevu.“

Treba podotknúť, že neskorší neúspech vládnej strany pri získavaní radikálnych voličov nebol spôsobený zjemnením rétoriky a prístupu. Smer sa niekoľkokrát uchádzal o ich hlasy spôsobom, ktorý v Európe vyvolával zdvihnuté obočie a občas dokonca poplach. Nepomohlo.

Radikáli sa síce pomaly, ale nezadržateľne čoraz viac radikalizujú a sú čoraz menej ochotní pristúpiť na akýkoľvek kompromis.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite