Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na poslednú chvíľu odvrátený vpád

.post Bellum .spoločnosť

Pred tridsiatimi piatimi rokmi vojaci našej krajiny takmer vpadli do Poľska. Moskva inváziu nakoniec, našťastie, stopla.

Na poslednú chvíľu odvrátený vpád Post Bellum Ján Hanes, jeden z pamätníkov Akcie Krkonoše, ktorá prebehla v decembri roku 1980.

československá tragédia augusta 1968 sa o dvanásť rokov neskôr mohla zopakovať v Poľsku, tentoraz aj za účasti Československej armády. Vojaci vyšli 5. decembra 1980 oficiálne na cvičenie do Krkonoš. Fakticky však išlo o prípravu na vpád do Poľska, kde v tom čase už niekoľko mesiacov silneli protesty proti komunistickému režimu pod vedením hnutia Solidarita. Poľský „šesťdesiaty ôsmy“ sa nakoniec z rozhodnutia Moskvy, našťastie, nekonal.

„Vyštartovali sme o siedmej-ôsmej večer. Čo bolo nezvyčajné, nešli sme žiadnymi vedľajšími cestami.“

Bol december, množstvo snehu, teplomer ukazoval hodnoty hlboko pod nulou. Vojenská kolóna dosahovalo niekoľko kilometrov. Presun pásovej bojovej techniky sa väčšinou vykonával po železnici, výnimočne po cestách prvej triedy v takom rozsahu. Prirodzene tak ozbrojenci budili pozornosť obyvateľstva naokolo: „Vtedy sa už všeobecne vedelo, že ideme do Poľska. Vyštartovali sme o siedmej-ôsmej večer. Čo bolo možno nezvyčajné, nešli sme žiadnymi vedľajšími cestami. Šli sme po hlavných cestách. Viem, že sme šli na Vlašim a nadránom sme šli cez Pardubice, ľudia išli do roboty, a po chodníku taká pani vo veku mojej mamy hľadela a pýtala sa: ,A kam idete, chlapci?´Aspoň nám absolventom premietli zopár dokumentov z roku 1968, čo natočili Sovieti. So zábermi na spôsob, ako z lešenia v Prahe padá na nákladné auto s vojakmi plný fúrik, a také veci, ako ktosi vyskočí, čosi hodí a začne horieť na Václaváku tank a z tanku vyskakujú chlapci. To nám premietali s komentárom, že chlapci, rátajte s tým, že v Poľsku to bude oveľa horšie. Poliaci nie sú Čechoslováci a predpokladá sa, že aspoň časť poľskej armády bude proti.“

Nevedomosť je milosrdná. Keď sa tak Ján Boďa dozvedel o pripravených mapách bojovej situácie, ktoré boli uložené na veliteľstve, na optimizme mu to nepridalo: „Niektorí chlapci pracovali na štábe pluku. No a od nich sme vedeli, že sú pripravené mapy pre prípad, že predsa len pôjdeme do Poľska. V smere na Vroclav mal ísť náš pluk ako prvý, a podľa tých máp sa počítalo s tým, že sa dostaneme 30 kilometrov do Poľska a tam náš pluk prestane existovať. Bol to divný pocit,“ spomína pamätník Ján Boďa.

„Rok 1968 vnímame ako národnú tragédiu, málokto však vie, že aj československá armáda bola pred Vianocami 1980 iba krôčik od podobnej invázie do Poľska. Projekt Príbehy 20. storočia nám umožňuje túto takmer neznámu kapitolu našich dejín zmapovať v spomienkach československých vojakov základnej služby a dôstojníkov. Vďaka zahraničnej spolupráci aj v spomienkach poľských účastníkov tamojších protirežimových akcií,“ vysvetlila vedúca zahraničnej spolupráce Post Bellum Lenka Kopřivová.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite