Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Aurora borealis

.mila Haugová .spoločnosť

In memoriam Juraj Kušnierik.

Aurora borealis Peter Adams/Corbis/profimedia Polárna žiara na severnom póle (po latinsky Aurora borealis), ktorá postupne stúpa do neba.

Mŕtvy je celý nádherný les...beda, všetko umiera: dni sa krátia.

Radosti z rozkoší nikdy sa nevrátia. Počúvam nádherný spev vtáka...

Divoká zver je zľaknutá...Myšlienky moje nekrúžte do takej diaľky.“

(Halgrimúr Pétursson, islandský básnik)

Prvotná hĺbka liturgie: machy lišajníky jalovce &brusnice, zakrsnutá vŕba, alky& polárna líška: vodopád Glymur:

Miesto kde vedel byť skutočne šťastný a priniesol odtiaľ úsmev pre nás: sem. Jeho medvedie objatie a skutočný záujem za otázkou: „Ako sa máš,“ a skutočný záujem, s ktorým všetko počúval a zbieral do svojej encyklopedickej duše. Cestovať: robiť na mieste v sebe veľké

kroky...ako strom ako gejzír ako polárny deň a noc. Poznali sme sa cez vieru a slovo: neviem si spomenúť, kde sme sa videli naposledy: v Božom chráme, kde sa absolútne prirodzene vyznáva z najhlbšieho: na ulici, kde sa srdečne smejeme už ktovie nad čím (možno len z čistej radosti z bytia) v rozhlase, kde hovoríme a vyberáme hudbu Madison blues?...

Tristitia obsedit me

Sedím vo vlaku kdesi pri Pozbe pozerám novembrovým oknom: mihne sa pevný vysoký stožiar vysokého napätia : odtrhne sa od neho

vták s presným rozpätím krídel: padá hlboko k zemi...

Na Islande sa zachveje konárik, z ktorého pred chvíľou odletel „lundi“

(15. november 2015, Zajačia dolina, Mila Haugová)

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite