no napriek všetkému: sme tam a to sa ráta!
Tréner Radolský povedal po zápase s Bieloruskom, že zajace sa počítajú až po love. A tak teda počítame. Jeden zajačik, druhý zajačik... Nie je to zlý lov, ale len preto, že náš hlavný ukrajinský súper zaspal úvod lovu a tak ich má len o niečo menej ako my. Po zápasoch s Ukrajinou a Bieloruskom sme nakoniec premenili až ten tretí mečbal, ale nebolo nám všetko jedno. Hráči sa bili do pŕs, že to v Luxembursku dajú, ale v skutočnosti tam šli s malou dušičkou. My doma sme zároveň dúfali, že tam možno nakoniec nasneží a nejaký luxemburský drevák sa pošmykne a dá si vlastný gól a po zápase Hlavena nakoniec pobozká rukavice Kozáčikovi.
Bola to trochu iná fraška. Nie poľská, ale luxemburská. Naši futbalisti mali rozdrviť futbalového trpaslíka na prach, ale nakoniec sa so zúfalstvom v očiach v druhom polčase pozerali na rozhodcu, keď voči nim zapískal aj ten najobyčajnejší faul.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
prihlásiť
predplatiť
Ak ste našli chybu, napíšte na
web@tyzden.sk.
