reagovali ste na názor našej kolegyne Evy Čobejovej, ktorá napísala, že v banskobystrickom kraji sú zjavné ťažšie podmienky dostať sa ku grantom. O absenciu slobody tvoriť však podľa nej nejde.
Nesúhlasím s tým. Viem si predstaviť, že by stopnutie príspevku mohlo byť zo strany samosprávy v určitom prípade oprávnené. Napríklad vtedy, ak by šlo o procesné zlyhanie. Marian Kotleba je správca a jeho základnou povinnosťou je dohliadať na to, či všetko funguje správne. V tom spočíva jeho funkcia. Sloboda je v kraji obmedzovaná evidentne.
.v čom spočíva vaša kritika?
Kotlebova pozícia je pozícia správcu. Prepožičiava sa tomu, kto bol v poslednom období zvolený. Mám takú úchylku. Popri práci si púšťam všelijakých týchto extrémistov a konšpirátorov. Vnímam, čo a ako hovoria. Našiel som si v archíve Slobodného vysielača moment, keď Kotleba vysvetľoval, prečo stopol prvú dotáciu divadlu. Nezaznel jediný relevantný argument. Jediné, o čo sa opieral, bol argument mocenský. Teda akási logika „mám na to právo, a preto som to urobil.“ Druhé, čo zaznelo, bolo jeho opovrhovanie zdôvodňovania svojich krokov: „ja nemusím svoje rozhodnutia obhajovať.“ To nie je pravda. Župan je volený predstaviteľ, a ten má svoje kroky dôvodiť. Podobných je na Slovensku však viac.
.v čom je Bystrica unikátna?
Kotleba to robí dosť nešikovne. Okato a ťarbavo. Keď verejne vystupuje, neuvedomuje si, akú reakciu a pnutia to môže vyvolať. Podobne však reaguje napríklad i vládna strana. Taktiež zneužíva moc, ktorá jej bola zverená. Používa však sofistikovanejšie spôsoby aj jazyk. Kotlebovi toto nedochádza.
.ak funguje takto okato, ako je možné, že ho ľudia nevnímajú podobne? Stále sa k nemu hlási mnoho podporovateľov.
Nedochádza to ani nám a pri tom to vidíme často. Premiér napríklad navštívi Nitriansky kraj. Rozdá tam milióny eur zo štátnych peňazí a ukazuje sa, aký je dobrý politik, lebo vie darovať. Jeho volič toto gesto vníma rovnako. Mnohí to takto akceptujeme. Vnímame politikov ako tých, ktorí nám majú dávať peniaze. Stačilo by, ak by sme tie peniaze od nich nechceli. Neprijímali ich takýmto spôsobom. Ide o to si uvedomiť, že sme to boli my, kto im dal moc na to, aby spravovali verejné statky.
„Prvé divadlo, ktoré stopol, bolo Tanečné. Mal zrejme pocit, že sú to akísi homosexuáli v legínach.“
.čo sa týka umenia a kultúry, ide predsa len o trochu komplikovanejšiu oblasť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.