Marek je celý nahodený. V peknom saku a košeli, s lesklými topánkami a smutným výrazom. Je mi jasné, že má za sebou týždeň plný rokovaní s vedením mesta. „Nie sme nejako extra zaujímaví. Sme malá organizácia a robíme mravčiu prácu, ktorá nemá hneď viditeľné výsledky. Chodím teda za mestskými poslancami a vysvetľujem, prečo by nám mali pomôcť.“
Marek Madro založil organizáciu IPčko, ktorá je podobná linke dôvery, ale prispôsobená virtuálnemu svetu. Dobrovoľníkom sa môže cez chat zveriť ktokoľvek s problémom. Fungujú už tri roky, ale virtuálny svet ich neustále prekvapuje. Stretli sa s toľkými prípadmi tráum, depresií a pokusov o samovraždu, že začali popri internetovej poradni rozbiehať spoluprácu s odborníkmi a osvetové diskusie. Väčšina príbehov má totiž spoločnú jednu vec – rozprávať sa o nich iba na internete už nestačí.
„Na Slovensku neexistuje efektívny systém, akým by spolupracovali odborníci v sociálnej sfére – psychológovia, terapeuti, sociálni pracovníci. Nehovoriac o tom, ako nefunguje spolupráca štátu a neziskoviek."
Marek hovorí o dievčati z východného Slovenska. Volá ju Radka, ale upozorní, že to nie je jej pravé meno. Radka má anorexiu a dlho si o tom s dobrovoľníkmi písala.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.