Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Klaudia v ríši zázrakov

.ondrej Krasko .spoločnosť

Klaudia, dvadsaťtriročná modrooká študentka z malebného slovenského mesta kráčala jedného slnečného jarného rána znudeným tempom po slnkom zaliatej lúke. Práve ukončila bakalárske štúdium na škole v neďalekom Sládkovičove, tak si po dobre odvedenej práci chcela trochu oddýchnuť.

Z jej letargie ju náhle vyrušil Zajac, ktorý prebehol okolo. Nebolo by natom nič prekvapujúce stretnúť zajaca na lúke, ale tento Zajac mal oblečené tričko s emblémom Európskej únie a navyše si niečo hundral popod nos.

Keď sa Klaudia rozhodla príjsť na koreň veci, Zajac sa znenazdajky stratil (ako čochvíľu zistila) v diere pred sebou. Dievča sa rozhodla pobehnúť bližšie k diere, keď sa náhle pošmykla, zakopla o krtinec, a zrútila sa do hlbokej jamy...

A paaadalaaa....

Paaadalaaa...

Padala veľmi dlho, ani si sama neuvedomovala ako dlho, pretože úplne stratila pojem o čase – zabudla nato koľko má rokov, odkiaľ prišla, jednoducho sa s ňou všetko začalo točiť ako vo víre.

Po hodnej chvíli, keď jej pád nemal konca a začala si jasnejšie uvedomovať kontúry jamy okolo seba, sa upokojila a pomaly si začala zvykat na novovtniknutú situáciu. Nakoniec dievča pristálo s hlasným BUCH na dne jamy. Keď sa obzrela okolo seba, všimla si, že sa Zajac stále niekam ponáhľa a popritom si mrmle popod nos: „Určite budem meškať“. O malú chvíľu sa jej stratil z dohľadu.

Keď sa poobzrerala okolo seba, všimla si, že sa nachádza v malej, úhladne poupratanej izbietke. Steny lemovali poličky so systematicky usporiadanými nádobamy vo farbách štátnych vlajok členských krajín Európskej únie. V strede miestnosti stál drevený stolík na ktorom bolo úhladne napísané: Napi sa zo mňa.

Klaudia podišla bližšie k poličke s nádobami vo farbách slovenskej vlajky, začala sa v nich prehrabávat a čítať: Slovenská ústava; Slovenský parlament; Univerzity; Bakalárske štúdium; Magisterské štúdium. „Ach,“ pomyslela si, „keby som tak mohla urýchlit svoje vysokoškolské štúdium....“. V tom si spomenula na džbánik na stole. Vzala ho do ruky a začala nahlas uvažovat: v škole nás síce upozorňovali, aby sme nepili z neznámych nádob, ale nech, ja to aj tak vyskúšam. Nato Klaudia vzala džbánik a vypila ho do poslednej kvapky. Ako prehĺtala posledné kvapky, začalo sa všetko s ňou točit ako na kolotoči, a keď precitla, uvedomila si, že sa niečo zmenilo...

Klaudia začala v duchu recitovať zoznam všetkých inštitúcií Európskej únie a chŕlit zo seba dôležité informácie ohladne čerpania štrukturálnych fondov, jednoducho niečo, čo by určite brali na škole až vo vyšších ročníkoch. „Úžasné, funguje to!“ vykríkla v duchu Klaudia.

„Informacie mám,“ pomyslela si Klaudia,“ale ako presvedčím ostatných o svojej múdrosti?“ V tom jej do očí udrela malá drevená skrinka s nápisom DIPLOMY, pod ktorou boli na šnúrkach zavesené kľúče rôznych veľkostí. Nanešťastie ani jeden z nich nepasoval do zámku od skrinky. Keď sa poobzerala po miestnosti, všimla si malé dvere. Akoby zázrakom, hneď prvý kľúč ktorý vyskúšala zapasoval.

Klaudia otvorila malé dvere, cez ktoré sa natesno ako nejaká mačka preplazila do malej záhradky. Keď poobzerala okolo seba, zbadala troch záhradníkov (srdcovú sedmičku, osmičku a deviatku) ako premaľovávajú sochu jazdca na koni vo farbách slovenskej štátnej vlajky.

„Čo to robíte?“ spýtala sa Klaudia. „Vari nevidíš,“ odpovedala jej osmička,“premaľovávame sochu na bielu, modrú a červenú, pretože nejaký hlupák prehodil modrú s bielou, a keď sa to Kráľovná dozvie, určite nás všetkých pošle na gilotínu.“

„Ach, aké hlúposti,“pomyslela si Klaudia,“komu by už dnes mohlo záležať natom, či je modrá pred bielou alebo opačne, alebo či má niekto bakalárske alebo magisterské štúdium.“

V tom sa ozvali fanfáry, záhradníci sa hodili na kolená (ak to takto možno nazvat) v očakavaní príchodu jej Veličenstva. Klaudia iba postávala pri štrkovej ceste a pohŕdavo zízala na prichádzajúci sprievod.

Na čele sprievodu sa hrdo niesla Srdcová kráľovná vedľa ktorej kráčal Srdcový kráľ. Ako tak prechádzali okolo dievčaťa, Kráľovná zastala.

„Aká to opovrhnutia hodná nezdvorilosť, neukloniť sa Kráľovnej!“ zasypela popod zuby.

„Kráľovnej?“ pohŕdavo sa ušklebila Klaudia, a pomyslela si, že načo sa už ona bude klaňat kartovej kráľovnej. Ona pochádza z krajiny, kde bakalárske štúdium znamená magisterské a magisterské bakalárske, kde príkazná zmluva znamená výberové konanie a výberové konanie príkaznú zmluvu. A ak by sa to náhodou niekomu nepéčilo, zmeníme slovo nepáčilo na páčilo a necháme ho vysielat v lokálnej televízii tak dlho, pokial slovo nepáčilo úplne nevymizne zo slovníka.

„Na gilotínu!!!“ zvrieskla Kráľovná.

„Gilotínu?“ uštipla sa Klaudia na líco a keď sa prebrala, bola opäť na starej známej slnečnej lúke v Sládkovičove.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite