Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Spoločná škola

.martin Bodis .spoločnosť

Reformou školstva sa označuje zmena, ktorá nastala účinnosťou nového „školského zákona“. Málokto o nej hovorí v dobrom. Kritika je silná, ale aj neprehľadná. V minulom čísle sme predstavili kritiku reformy „sprava“, v tomto prinášame kritiku „zľava“. O týždeň sa pokúsime priniesť porovnanie dvoch odlišných názorov z praxe – od riaditeľov škôl.

Reforma či chaos?


Reforma školstva, založená na dvojúrovňovom modeli koncipovania obsahu vzdelávania, sa začala uplatňovať v školskom roku 2008/09. Rámcový obsah vzdelania vymedzil Štátny vzdelávací program. Mal byť východiskom pre vytvorenie individuálneho školského vzdelávacieho programu školy, ktorý mal zohľadniť špecifické regionálne podmienky a potreby. 
Tu nastal prvý problém: počas leta museli školy pripraviť svoje školské programy – nevedeli ako, často kopírovali od iných. Ďalší problém bol, ako bol pripravený štátny program. Učitelia sa dožadovali redukcie učiva, ktorá sa však v niektorých predmetoch neuskutočnila. Školy volali po reforme, ale nie takej, čo na nich presunula nové úlohy a z učiteľov urobila počas leta tvorcov osnov. 
O dva roky prišla ďalšia zmena. Od 1. 9. 2011 začali platiť upravené rámcové učebné  plány pre základné školy a gymnáziá. Zdôrazňovalo sa, že cieľom bolo umožniť školám pokračovať aj podľa tých istých učebných plánov z roku 2008. Žiaľ, nastali rôzne výklady, na mnohých školách až hazardné presúvanie predmetov do iných ročníkov, vytváranie nových predmetov, často len napĺňanie úväzkov učiteľom. A tak vznikal chaos. Ale školy dostali slobodu... 
Ako sa však bude testovať a porovnávať po ročníkoch? Ako pri prestupe žiakov na inú školu? Ako to bude s učebnicami? Ako s predmetovými súťažami či olympiádami? Stále chýba kvalitný štátny vzdelávací program a vzorové školské vzdelávacie programy pripravené štátom.



Prvé dotyky so spoločnou školou


Iniciatíva Spoločná škola vznikla na podnet učiteľov a riaditeľov škôl ako protipól voľnej školy – stratégie ministra Jurzycu, ktorú presadzovalo vtedajšie vedenie Štátneho pedagogického ústavu. 
Jej zakladateľom je autor tohto článku. Tézy spoločnej školy boli formulované od januára 2012 v diskusiách vo facebookovej skupine Spoločná škola, ale aj na osobných stretnutiach. Vo februári 2012 boli zapracované do predvolebného programového dokumentu Dušana Čaploviča: „Presadzovať Spoločnú školu – fínsky model, v našom vzdelávaní: rovnaký základ pre všetkých s možnosťou inakosti prostredníctvom kvalitných štátnych výchovno-vzdelávacích programov pre jednotlivé ročníky a vyučovacie predmety, bez presúvania učiva a v nadväznosti vo vzdelávacom procese. Zadefinovať vzdelanostné minimum dieťaťa, žiaka, študenta s vytvorením podmienok pre jeho komunikatívnosť, tvorivosť a kreativitu.“
Učitelia a riaditelia škôl, podobne ako aj súčasný minister, očakávajú od spoločnej školy zavedenie systému do školstva a nápravu chýb, ktoré priniesla „reforma“ v rokoch 2008 – 2012.  



Tézy spoločnej školy


Štát sa  v spoločnej škole nezbavuje zodpovednosti, nepresúva úlohy na učiteľov. Štát cez svoje priamo riadené organizácie plní pre školy servis. Spoločná neznamená, že nemôže byť jedinečná. Určite jedinečná – neopakovať od iných. Poučiť sa. Spoločná v základoch. Nie jednotná – uniformná, potláčajúca rozdiely medzi školami, potláčajúca individualitu žiakov. A určite zachovať autonómiu učiteľov a rozvoj ich kreativity vo výchovno-vzdelávacom procese vo voľbe metód a foriem svojej práce. 



1.    Štát vydá alternatívne učebné plány, z ktorých si škola vyberá a svoj výber uvedie v Školskom vzdelávacom programe. Bude možnosť výberu – spoločenskovedný, prírodovedný, výchovný variant, variant s voliteľnými hodinami.


2.    Štátny vzdelávací program je rozdelený podľa ročníkov a jeho prílohou sú učebné osnovy všetkých predmetov. V rámci osnov bude striktne stanovené, ktoré predmety sa majú deliť.


3.    Ak škola zavedie nejaký voliteľný predmet pre svoj školský vzdelávací program, vypracuje si naň učebné osnovy sama.


4.    Ak si škola nezakladá žiadny predmet, postupuje podľa štátneho programu. A ak sa niekto predsa len nezmestí do pravidiel, je tu možnosť experimentálneho overovania, ktoré postupuje podľa schválených pravidiel na jeho realizáciu.


5.    Súčasťou učebných osnov predmetu sú aj všetky prierezové témy (napríklad environmentálna výchova, tvorba projektov, mediálna výchova).


6.    Štátny pedagogický ústav a Metodicko-pedagogické centrum vydávajú vzorové tematické výchovno-vzdelávacie plány pre učiteľov, ktoré učitelia môžu použiť.


7.    Národný ústav certifikovaných meraní vydá štandardizované testy pre rôzne predmety po ročníkoch, aby ich učitelia mohli využívať pri svojej práci. Odborne ich posúdi Štátny pedagogický ústav.


8.    Štátna školská inšpekcia plní úlohu poradného orgánu, ktorý spolupracuje so školami a vydáva školám materiál, v ktorom sa konkretizuje oblasť hodnotenia a kontroly inšpekčnej činnosti. Školám pred kontrolou poskytuje poradenstvo.


9.    Štát v rámci rozvoja digitálnej gramotnosti a modernizácie edukačného procesu vytvorí pre školy portál, kde budú všetky dostupné materiály pre učiteľa prístupné spolu s možnosťou vzájomnej výmeny pedagogických zručností a skúseností. Rovnako bude podporovať aj modernizáciu edukačných pomôcok na základe potrieb školy.


10.     Ministerstvo školstva cez Ústav informácií a prognóz školstva vydá metodický pokyn, ktoré dokumenty sa môžu viesť elektronicky a ktoré nutne papierovo. Následne v pokyne uvedie spôsoby archivácie.

Vzory pre náš vzdelávací program


Vynikajúce úspechy v medzinárodných meraniach vzdelávacích výkonov žiakov dosahujú škandinávske krajiny. Fíni nachádzali inšpiráciu v školstve bývalej NDR, najmä v Sasku. Odstránili ideológiu a nadviazali na kvalitný systém vzdelávania jeho modernizáciou. Rozhodujúca bola kvalita výučby, spoločná, plne integrovaná základná škola, so slabými aj najlepšími žiakmi. Podporovali výskum, vývoj, vedu a techniku. Fínske školstvo (ale aj nemecké, či iné) je teda vynikajúcou inšpiráciou.

Na Slovensko však nie je možné a vhodné preniesť podmienky iných štátov. Neporovnávajme neporovnateľné! Nedá sa okamžite vrátiť učiteľovi stratený spoločenský status ani vliať ihneď do školstva nemalé finančné prostriedky ako vo Fínsku. 
Je potrebné poznať a poučiť sa od iných, avšak zvoliť si svoju postupnú cestu a čerpať aj z vlastnej histórie.  



.naše najbližšie očakávania

Je to najmä návrat systému a poriadku do školstva, podpora prírodovedným predmetom, podpora stredným odborným školám. Novovzniknutá Rada pre systémové zmeny v školstve bude prichádzať s rôznymi námetmi na zmeny, ktoré naše školstvo potrebuje. 
Kurikulárna rada bude plniť úlohy v súlade s § 159 školského zákona, kde je priestor nastaviť a upraviť systém spoločnej školy. Následne zmeniť legislatívu a činnosť priamo riadených organizácií – najmä ŠPÚ. Napraviť zlé nastavenie z minulosti.
Moderná škola  s našou tradíciou – to je vízia spoločnej školy na Slovensku. 



PaedDr. Martin Bodis, PhD. je riaditeľ ZŠ kráľa Svätopluka v Šintave


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite