čo pre nás znamená autizmus?
Práve som si uvedomila, že autizmus je súčasťou našich životov už dvanásť rokov. Keď mala naša dcéra dva roky, začala chodiť do jasličiek a tam nás učiteľky upozornili, že nereaguje tak, ako by na svoj vek mala. Vtedy sme to začali riešiť. Rodina a kamaráti nás nasmerovali k psychologičke, ktorá nám prvýkrát povedala, že vidí náznaky autizmu. Zároveň však priznala, že nie je odborníčka na túto oblasť, a odporučila nám diagnostiku.
Pol roka sme čakali na termín do Andreasu. Keď sme sa tam konečne dostali, povedali nám, že ešte nevedia uzavrieť diagnózu, ale že pôjde buď o autizmus, alebo o narušenú komunikačnú schopnosť (NKS). Pamätám si, ako mi vtedy spadol kameň zo srdca. Už sme aspoň na mieste, kde nám niekto pomôže. Už budeme vedieť, čo máme robiť.
Dvanásť rokov prešlo a niekedy ani dnes nevieme, čo máme robiť. Je to diagnóza, ktorá vám úplne zmení život. Nie je to diagnóza, ktorú sme si vybrali, ale takto to vyšlo. Prijali sme to. Vieme, že nášmu dieťaťu budeme musieť pomáhať celý život, že nás bude stále potrebovať. Ale asi sme tak nastavení, že takto to je. Aké karty sme dostali, s takými hráme.
Nebudem klamať, za tých dvanásť rokov som plakala nespočetne veľakrát. Je to ako na húsenkovej dráhe. Raz ste hore, raz ste dole. Prichádzajú situácie, ktoré vás psychicky položia na dno, ale keď sa pozriete na to dieťa, otočíte list a viete, že musíte ísť ďalej. Na druhý deň musíte fungovať a robiť všetko najlepšie, ako viete. A o to sa snažíme celých tých dvanásť rokov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.