Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aké karty sme dostali, s takými hráme

.inge Vagačová .spoločnosť

Každé dieťa s autizmom je iné. Každé má svoj vlastný príbeh, svoje radosti, výzvy aj spôsob vnímania sveta. Pri príležitosti 25. výročia svojho vzniku sa Autistické centrum Andreas v Bratislave rozhodlo zozbierať 25 osobných príbehov rodičov detí s autizmom. O tom, čo autizmus priniesol do ich života, čo ich naučil a čo by odkázali tým, ktorí stoja na začiatku podobnej cesty. Jedným z nich je príbeh rodičov štrnásťročnej Mišky.

Aké karty sme dostali, s takými hráme Archív rodiny Milotových

čo pre nás znamená autizmus?

Práve som si uvedomila, že autizmus je súčasťou našich životov už dvanásť rokov. Keď mala naša dcéra dva roky, začala chodiť do jasličiek a tam nás učiteľky upozornili, že nereaguje tak, ako by na svoj vek mala. Vtedy sme to začali riešiť. Rodina a kamaráti nás nasmerovali k psychologičke, ktorá nám prvýkrát povedala, že vidí náznaky autizmu. Zároveň však priznala, že nie je odborníčka na túto oblasť, a odporučila nám diagnostiku.

Pol roka sme čakali na termín do Andreasu. Keď sme sa tam konečne dostali, povedali nám, že ešte nevedia uzavrieť diagnózu, ale že pôjde buď o autizmus, alebo o narušenú komunikačnú schopnosť (NKS). Pamätám si, ako mi vtedy spadol kameň zo srdca. Už sme aspoň na mieste, kde nám niekto pomôže. Už budeme vedieť, čo máme robiť.

Dvanásť rokov prešlo a niekedy ani dnes nevieme, čo máme robiť. Je to diagnóza, ktorá vám úplne zmení život. Nie je to diagnóza, ktorú sme si vybrali, ale takto to vyšlo. Prijali sme to. Vieme, že nášmu dieťaťu budeme musieť pomáhať celý život, že nás bude stále potrebovať. Ale asi sme tak nastavení, že takto to je. Aké karty sme dostali, s takými hráme.

Nebudem klamať, za tých dvanásť rokov som plakala nespočetne veľakrát. Je to ako na húsenkovej dráhe. Raz ste hore, raz ste dole. Prichádzajú situácie, ktoré vás psychicky položia na dno, ale keď sa pozriete na to dieťa, otočíte list a viete, že musíte ísť ďalej. Na druhý deň musíte fungovať a robiť všetko najlepšie, ako viete. A o to sa snažíme celých tých dvanásť rokov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite