po škrtnutí 43,4 percenta rozpočtu stále zostane pre televíziu, rozhlas a tlačovú agentúru 220 miliónov eur, čo ukazuje, ako predimenzované boli. Nehovoriac o tom, že po drastických škrtoch poslucháči a diváci dostanú namiesto vládnej (a ruskej) propagandy oveľa vyváženejšie a objektívnejšie spravodajstvo. Je to len malý symbol, ktorý ale dobre ilustruje náklady na vládnu propagandu a korupciu.

Pred voľbami, v prvom štvrťroku 2026, odchádzajúca Orbánova vláda v štýle „po nás potopa“ dosiahla vyše 90 percent plánovaného deficitu verejných financií. Bez zásahov novej Magyarovej vlády by deficit v roku 2026 podľa odhadov dosiahol 8,3 percenta HDP (namiesto plánovaných 3,7 percenta). Je takmer isté, že keby Orbán zostal pri moci, ratingové agentúry by dali maďarské štátne dlhopisy do neinvestičného pásma a forint by sa oslabil. Nástupom Magyara sa rating nezmenil a forint sa výrazne posilnil. Deficit chcú udržať „len“ na úrovni 7,5 percenta. Priam sa núka porovnanie so slovenskou vládou: obidve krajiny totiž prijali rozpočet na rok 2027 so skoro rovnakým schodkom, na úrovni 4,9 percenta HDP. Lenže na Slovensku ide o zvýšenie, kým v Maďarsku o výrazné zníženie. Kým na Slovensku sa napriek trom konsolidačným balíčkom nedarí znižovať výdavky, v Maďarsku skoro tri štvrtiny budúcoročnej konsolidácie pripadajú na stranu škrtania výdavkov (o 4 miliardy eur). Samozrejme, mnoho závisí od vývoja makroekonomických parametrov a vonkajšieho prostredia, to však platí pre obidve krajiny.

S čím maďarský rozpočet môže skoro naisto rátať, je veľké množstvo zdrojov prúdiacich zo spoločného rozpočtu EÚ a Plánu obnovy, ktoré boli zmrazené kvôli Orbánovej politike. Následne sa môže podariť aj väčšina škrtov: výdavky na „vládnu komunikáciu“, čiže propagandu, predražené zákazky, ako aj predražené koncesie (diaľnice) kvôli korupcii sa dajú naozaj dramaticky znížiť, keď existuje politická vôľa. Otázne je, či to stačí na dôveryhodné znižovanie deficitov spojené aj so snahou splniť Maastrichtské kritériá na zavedenie eura – deficit má poklesnúť pod tri percentá do roku 2030.

„Vláda ide zdvojnásobiť detské prídavky a radikálne zvýši aj minimálny dôchodok.“

V platnosti zostávajú totiž mnohé populistické opatrenia, z ktorých sa kvôli predvolebným sľubom nedalo vycúvať. Magyarova vláda teda zachová trináste dôchodky, bude vyplácať aj prvý týždeň štrnásteho dôchodku – tak ako to Orbánova vláda spravila pred voľbami –, zostávajú aj plošné štedré energodotácie domácnostiam, ktoré ale boli zastropované na úrovni priemernej spotreby už za Orbána, a ešte pár menších ekonomických nezmyslov. Ukazuje sa, že tieto „sväté kravy“ sa stávajú v našom regióne nezrušiteľnými, až kým štát nezbankrotuje, respektíve nie je pred bankrotom zachránený medzinárodnou pomocou (ako kedysi Grécko). Výrazne sa nemení ani veľmi deformovaný daňový systém, kde na jednej strane sú nízke dane z príjmov pre firmy aj fyzické osoby s rôznymi nesystémovými výnimkami, na druhej strane tiež nesystémové selektívne dane, vysoké odvody a DPH. Hlavná sadzba DPH na úrovni 27 percent je a zostáva najvyššou nielen v rámci EÚ, ale na celom svete.