„milujem, milujem, milujem tento toner,“ nadšene hovorí desaťročná Ellie-May do kamery. Na tvár si nanáša jeden prípravok za druhým. Po toneri nasleduje sérum, hydratačný krém, korektor, lícenka, rozjasňovač, maskara a lesk na pery. Dievčatko pri tom svojim sledovateľom podrobne vysvetľuje jednotlivé kroky starostlivosti o pleť. Na sociálnych sieťach má státisíce fanúšikov. Ellie-May má dnes trinásť rokov. Kozmetiku začala používať a propagovať už ako osemročná. Z pôvodnej zábavy počas pandémie sa postupne stalo podnikanie, ktoré jej rodine prináša viac ako 50-tisíc libier ročne. Spolu s matkou dokonca pripravuje vlastnú kozmetickú značku pre mladú generáciu. Príbeh dievčaťa, ktorý priniesla britská BBC, môže pôsobiť ako výnimočný príklad úspechu na sociálnych sieťach. V skutočnosti však odhaľuje oveľa širší jav. Internet zaplavujú videá dievčat, niekedy ešte predškolského veku, ktoré pred kamerou predvádzajú svoje kozmetické rituály. Používajú séra, tonery, masky, peelingy a krémy, ktoré sú často určené dospelým ženám. Starostlivosť o vzhľad sa stáva prirodzenou súčasťou ich každodenného života, ale aj spôsobom, ako získať pozornosť, uznanie a obdiv.
dokonalá pleť
Dermatológovia a psychológovia začali pre tento jav používať pomenovanie kozmetikorexia, niekedy aj dermorexia. Označujú ním nezdravú posadnutosť dosiahnutím dokonalej pleti, ktorá môže viesť k nadmernému, veku neprimeranému alebo nutkavému používaniu kozmetických prípravkov a procedúr. Taliansky psychológ Alberto Stefana a dermatológ Giovanni Damiani vo svojej odbornej práci upozorňujú, že nejde iba o módny výstrelok. Kozmetikorexia môže predstavovať problém na rozhraní dermatológie a duševného zdravia. Prejavuje sa čoraz väčším množstvom času a peňazí venovaných starostlivosti o vzhľad, úzkosťou pri vynechaní kozmetických rituálov či potrebou neustále kontrolovať stav pokožky. Niektorí ľudia pokračujú v používaní prípravkov aj vtedy, keď im spôsobujú podráždenie alebo keď ich kozmetické návyky začínajú zasahovať do každodenného života.
Kozmetikorexia nie je oficiálne uznanou psychiatrickou diagnózou. Odborníci nemajú k dispozícii ani jednotné kritériá, podľa ktorých by bolo možné určiť, kde sa končí bežný záujem o vzhľad a začína problematické správanie. Napriek tomu upozorňujú na signály, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Giovanni Damiani skúmal skupinu 55 detských pacientov vo veku od osem do štrnásť rokov. Niektoré z detí používali denne až desať rôznych kozmetických produktov, celé hodiny sledovali videá o starostlivosti o pleť a odmietali sa stretávať s ľuďmi, dokonca aj s členmi vlastnej rodiny, bez nalíčenia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.