vyššie pracovné nároky pritom automaticky neznamenajú horšiu celkovú pracovnú pohodu (well-being) ani vyššiu mieru vyhorenia. Vyplýva to z výskumu Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (SVÚ CSPV SAV), o ktorom informovala Slovenská akadémia vied.

Vedecký kolektív SAV v rámci projektu Well-being učiteľov marginalizovaných rómskych komunít skúmal pracovné podmienky a well-being 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja. Výskum doplnilo 30 rozhovorov s učiteľmi. Osobitnú pozornosť vedci venovali 172 učiteľom, ktorí vyučujú v triedach, kde žiaci z MRK tvoria viac ako polovicu. Podiel žiakov z MRK pritom nebol vnímaný ako príčina problémov, ale ako znak prostredia, v ktorom učitelia pracujú.

Výsledky ukázali, že vyšší podiel žiakov z MRK automaticky neznamená horší celkový well-being učiteľa ani vyššiu mieru vyhorenia. Rozdiely sa prejavujú najmä v tom, aké situácie musí učiteľ počas pracovného dňa riešiť. „Od učiteľov v takomto prostredí sa často očakáva, že popri vyučovaní budú zastávať aj úlohy sociálneho pracovníka či sprostredkovateľa medzi školou, rodinou a komunitou. Takéto rozširovanie ich roly zvyšuje pracovnú aj psychickú záťaž,“ vysvetľuje spoluriešiteľka výskumu Mária Ďurkovská.