k súčasnej podobe zámku v Lánoch prispel svojím dielom rovnaký architekt, ktorý bol zodpovedný aj za rekonštrukciu Pražského hradu. Prvý prezident Československej republiky musel Slovincovi Josipovi Plečnikovi skutočne dôverovať. Zatiaľ čo hrad v centre hlavného mesta bol pre Masaryka dôležitý hlavne z hľadiska štátnej symboliky, význam zámku v Lánoch uňho totiž presahoval aj do osobnej roviny. Hoci ho životné poslanie predurčilo prežiť veľkú časť života vo veľkomestách, bohémsky štýl života ho nikdy nepriťahoval. Vždy, keď sa naskytla príležitosť, vymenil ruch kaviarní a salónov za tiché, súkromné dni v prírode, a tak sa zámok, ktorý je tradične prezidentským letným sídlom, po jeho abdikácii stal aj jeho oficiálnym domovom. Práve tu strávil posledné roky svojho života.

Okolitým prostredím by sa zámok zasadený uprostred rozľahlého parku ani nemohol viac líšiť od námestia, na ktorom Pražský hrad súperí o pozornosť s monumentálnou gotickou katedrálou. Na park ani zďaleka nespomínam len pre jeho kontrast s hradným nádvorím, ale najmä preto, že práve na ňom je najzreteľnejší Plečnikov rukopis.

Marek BartonekVäčšinu lánských projektov Plečnik navrhoval – podobne ako pri Pražskom hrade – na diaľku z Ľubľany, kde vyučoval architektúru.

Plečnik staval na dobrých základoch. Keď v roku 1921 Československo od rodiny Fürstenbergovcov odkupovalo zámok v Lánoch, okolie už zdobil anglický park s okrasným rybníkom. Slovinský architekt teda miesto neprekopal od základu, ale radšej – podobne ako v záhradách Pražského hradu – iba s úctou podopĺňal vlastné prvky, z ktorých väčšina nesie praktický aj symbolický význam.

Marek BartonekPôvodný rybník, do ktorého vyúsťuje "päťlevia" fontána, Plečnik doplnil o malý vyhliadkový ostrovček.

Najvýraznejším z nich je vodný systém na samom konci areálu, kde sa spomedzi múru z drobných tmavohnedých keramických tehál vynárajú vysoké stĺpy, vyzbrojené bronzovými chrličmi v tvaroch levích hláv. Na každý z piatich stĺpov pripadá jedna hlava, každá z nich symbolizuje jednu z piatich krajín mladého Československa – Čechy, Moravu, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatskú Rus. Z ich tlám vytryskuje voda do spoločného koryta a odtiaľ prúdom neskôr vyúsťuje z tlamy posledného leva – symbolizujúceho celú republiku, do ktorej sa jednotlivé krajiny spájajú – do veľkého rybníka s fontánou uprostred. Jeden z najpremyslenejších symbolov štátnej jednoty tak Plečnik neumiestnil na námestie v hlavnom meste, ale do Masarykovej súkromnej záhrady.

Marek BartonekBronzové levie hlavy (ktoré zároveň slúžia ako fontánové chrliče) symbolizujú päť krajín mladého Československa.