pred večierkom vynechané jedlo. Po ňom intenzívne cvičenie. Kalórie prijaté v alkohole treba podľa tejto logiky nejako „vyrovnať“. Niekedy však nejde iba o obavu z priberania. Obmedzovanie jedla môže mať za cieľ aj zosilniť účinok alkoholu, znížiť napätie v spoločnosti alebo získať pocit, že človek lepšie zapadne medzi ostatných.

Práve takéto správanie sa v odbornej literatúre označuje ako drunkorexia. Ide o relatívne nový koncept, ktorý sa nachádza na pomedzí porúch príjmu potravy a problematickej konzumácie alkoholu. Zatiaľ však nejde o samostatnú diagnózu s jednoznačne stanovenými diagnostickými kritériami. 

Drunkorexia môže zahŕňať vynechávanie jedál pred pitím alkoholu, vedomé obmedzovanie kalorického príjmu, nadmerné cvičenie, ale aj vracanie či užívanie laxatív. Spoločným menovateľom je snaha určitým spôsobom kompenzovať konzumáciu alkoholu alebo ovplyvniť jej účinok. Motívy však môžu byť rozdielne – od kontroly telesnej hmotnosti cez snahu o silnejšiu intoxikáciu až po sociálne a emocionálne dôvody.

fenomén na priesečníku alkoholu a porúch príjmu potravy

Vzťah medzi alkoholom a poruchami príjmu potravy nie je nový. Predchádzajúce výskumy poukazujú na výrazné prekrývanie týchto problémov. Podľa údajov citovaných v analyzovanej štúdii sa komorbidita porúch príjmu potravy a problémového užívania alkoholu odhaduje na 20 až 39 percent. Alkohol pritom môže pôsobiť ako spúšťač alebo faktor, ktorý niektoré poruchové stravovacie vzorce udržiava. Najčastejšie sa spája s bulimickým typom správania.

Analyzovaná štúdia sa preto nesústredila iba na množstvo vypitého alkoholu. Výskumníci sledovali aj to, čo sa deje okolo samotného pitia – ako účastníci upravujú príjem potravy, či využívajú kompenzačné stratégie a aké motívy ich k tomu vedú.