ústava bola ratifikovaná necelý rok po podpise, 21. júna 1788, keď ju ako deviaty štát schválil aj New Hampshire, a tým sa splnila podmienka stanovená v Článku VII ústavy. Prvé voľby podľa novej ústavy sa konali na jeseň roku 1788. Prvý Kongres, ktorý sa podľa nej zišiel, zložil prísahu 4. marca 1789. Prvý prezident, ktorý nastúpil do úradu na základe jej ustanovení, zložil prísahu 30. apríla 1789. Nová vláda tak začala fungovať necelé dva roky po tom, čo sa 25. mája 1787 zišlo Ústavodarné zhromaždenie.

Tie roky mali zásadný význam. A po nich nasledovali ďalšie stáročia, ktoré boli pre túto ústavnú republiku rovnako významné.

My Američania aj dnes žijeme podľa tejto ústavy – hoci vylepšenej dvadsiatimi siedmimi dodatkami, z ktorých každý bol ratifikovaný postupom stanoveným v Článku V jej pôvodného textu. Pri nástupe do úradu náš prezident prisahá, že bude „podľa svojich najlepších schopností zachovávať, chrániť a brániť Ústavu Spojených štátov“. Členovia Kongresu pri skladaní prísahy sľubujú, že budú „podporovať a brániť ústavu Spojených štátov proti všetkým nepriateľom, vonkajším i vnútorným“ a že jej „zachovajú vernosť a oddanosť“.

Je to naša ústava. Sme na ňu hrdí. Obdivujeme ju. Vážime si ju. Vieme, že je to veľký akt. Chápeme, že nám dobre slúžila a slúži. A predsa jej výročie až tak nevnímame a ani osobitne neoslavujeme. Deň ústavy sa nikdy nezaradil medzi najvýznamnejšie americké sviatky.

No ono je to namieste a celkom logické. Štátnym sviatkom je u nás 4. júl, keď oslavujeme Deklaráciu nezávislosti. Deklarácia predchádzala ústave v čase a je prvoradá aj z hľadiska významu. Abraham Lincoln sa vo svojich poznámkach, ktoré si spísal krátko po zvolení za prezidenta v roku 1860, pokúsil objasniť vzťah medzi Deklaráciou nezávislosti a americkou ústavou. Lincoln pri tom nadviazal na známe prirovnanie z Knihy prísloví (25, 11): „Slovo povedané v pravý čas je ako zlaté jablká na strieborných podnosoch.“ Vyjadril sa, že Deklarácia je pre nás „zlatým jablkom“. Princíp vyjadrený v Deklarácii – princíp „slobody pre všetkých“ – podľa Lincolna „všetkým uvoľňuje cestu, všetkým dáva nádej a v dôsledku toho vytvára všetkým podnet k podnikavosti a usilovnosti“. Bez tohto princípu, tvrdil Lincoln, „by sme podľa môjho názoru nedokázali zabezpečiť našu slobodnú vládu a z nej vyplývajúcu prosperitu“.