Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hrôzy holokaustu sú varovným prstom pre mladšie generácie

.sita .spoločnosť

Dnes uplynie 85 rokov od prijatia Židovského kódexu, ktorý sa radil medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.

Hrôzy holokaustu sú varovným prstom pre mladšie generácie wikipedia Deportácia slovenských židov.

dátum 9. september 1941 je v slovenskej histórii spojený s prijatím tzv. Židovského kódexu - protižidovskej právnej normy vlády vojnovej Slovenskej republiky. Dnes uplynie 85 rokov od prijatia Židovského kódexu, ktorý sa radil medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Pripomienka prijatia Židovského kódexu je vhodnou príležitosťou na varovanie dnešných generácií, keď sa v spoločnosti objavuje nebezpečná nevraživosť či nenávisť.

Tragickým vyústením bolo 70-tisíc obetí holokaustu na území vtedajšieho Slovenska. Tieto obete, ale aj ďalšie obete rasového násilia si Slovenská republika s pietou každoročne pripomína. Pripomienka prijatia Židovského kódexu je vhodnou príležitosťou na varovanie dnešných generácií, keď sa v spoločnosti objavuje nebezpečná nevraživosť či nenávisť. Proti fenoménu rasizmu, xenofóbie a popierania holokaustu bojuje na medzinárodnej pôde aj Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu IHRA (www.holocaustremembrance.com), kde je Slovensko stálym členom aktívne sa podieľajúcim na práci tohto medzinárodného zoskupenia.

Slovenská republika si 9. septembra v rámci Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý sa zaraďuje medzi pamätné dni, pripomína 85. výročie prijatia Židovského kódexu. Poslanci NR SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport v prvej vlne deportácie vyviezol celé rodiny 20. októbra toho istého roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite