ceruzkové zákulisie

Ceruzka má za sebou oveľa zaujímavejší príbeh, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napríklad jej anglický názov pencil pôvodne vôbec neoznačoval ceruzku, ale jemný štetec. A keď sa vydáme po stopách tohto slova, dostaneme sa až k latinskému penicillum (štetček) a napokon k slovu penis. Ako sa z „chvosta“ stal štetec a zo štetca ceruzka?

Pôvodne slovo pencil vôbec neoznačovalo ceruzku v dnešnom zmysle. Označovalo jemný štetec, používaný napríklad pri maľovaní a iluminovaní rukopisov – a ten sa vyrábal z chlpov z chvostov zvierat. Až neskôr sa názov preniesol na nástroj, ktorý vytváral jemnú čiaru. Na rozdiel od anglického označenia ceruzky má slovenský názov oveľa menej pikantný pôvod. Do slovenčiny sa dostal z maďarského ceruza, ktoré pochádza z latinského cerussa – názvu bieleho olova, ktoré sa používalo ako pigment. Z neho potom vznikla slovenská zdrobnenina ceruzka.

pred grafitom bol kov

Ľudia kreslili a písomne si značili pre nich významné a potrebné informácie už v praveku, keď sa o ceruzke ani jej predchodcoch ani len nechyrovalo. K moderným písacím pomôckam sa spoločnosť dostala v stredoveku. Na písanie sa používali kovové hroty a kúsky olova, ktorými sa dalo písať na rôzne povrchy. Britská knižnica uchováva kovové hroty, ktoré sa v tých časoch používali na písanie a kreslenie. Olovo zanechávalo tmavú stopu, a preto mohlo slúžiť aj ako predchodca neskoršej ceruzky.

Používala sa aj technika strieborného hrotu. Jemný strieborný drôt vytváral na vhodne pripravenom povrchu veľmi jemnú čiaru. Takýto spôsob kreslenia používali aj významní renesanční umelci. Na rozdiel od grafitu však kovový hrot neposkytoval jednoduchú možnosť opravy.

čierny minerál z Anglicka

V roku 1564 bolo v Borrowdale v anglickom Lake District objavené mimoriadne čisté ložisko kusového grafitu. Materiál bol mäkký, tmavý a zanechával výraznú stopu. Ľudia ho preto začali používať na označovanie predmetov.