okolo školských prázdnin sa toho točí veľa. Hneď od ich prvého dňa je ráno na ceste menej áut, menej stojíme v zápchach, autobusy nie sú pred ôsmou preplnené. Cesty sú zrazu rozkopané, všetky ich úpravy, opravy, sa odkladali na prázdninové mesiace. Rodičia si berú dovolenku, všetci si berú dovolenky, takže je občas niečo zatvorené, lekári neordinujú, tak ako bežne, skracujú sa úradné hodiny kvôli čerpaniu dovoleniek zamestnancov, deťom sa na dva mesiace nielen zavrú školy, ale nepokračuje sa ani v krúžkoch, terapiách. Á aj divadlá majú divadelné prázdniny. Všetko to začína akoby odznova, s novou energiou alebo aj s úzkosťou ako to zvládneme, prvého septembra.  Úzkosť mnohých rodičov súvisí nepochybne aj s finančnými nákladmi, ktoré sú spojené so začiatkom školského roka, nákupom pomôcok, platbami školného, obedov, zápisného na krúžkoch, triednych fondov, nových dresov, tenisiek, kopačiek, baletných špičiek električeniek...

Školský kalendár výrazne ovplyvňuje ekonomiku cestovného ruchu. Cestovné kancelárie a letecké spoločnosti to reflektujú vo svojich cenových politikách. V čase pred prázdninami sú ceny často o desiatky percent nižšie, zatiaľ čo od prvého prázdninového víkendu prudko rastú, v niektorých lokalitách až o 50 percent. Ceny znova klesajú po začiatku školského roka, teda v septembri, v októbri. Niektorým deťom sa pošťastí nastúpiť do školy neskôr, čo učitelia síce nemajú veľmi radi, ale stáva sa.

V období júla a augusta je v celej Európe zaznamenaný najvyšší objem leteckej a cestnej dopravy, zvýšená obsadenosť hotelov a najvyššia spotreba sezónnych služieb. Letné prázdniny tak nie sú len školským voľnom, ale synchronizovaným sociálnym javom, ktorý každoročne hýbe dovolenkovým trhom, cestovateľskými plánmi i ekonomikou služieb naprieč celou Európou.

prvý školský deň

September je medzník. Nastavujeme si kompletne nový režim. Nový rozvrh v škole, možno noví spolužiaci, učitelia, nový rozvrh krúžkov, nekonečné diskusie o tom, koľko krúžkov treba, koľko je dosť, a ktoré už sú úplne navyše alebo už dopredu vieme, že nebudú mať dlhú trvácnosť. S tým súvisí pri menších deťoch kto, kedy, ktoré kam odvezie, kde ho počká, kde vyzdvihne, či sa dajú niektoré odvozy skombinovať s inými rodičmi. No v skutočnosti si to niekto, kto nemá doma ratolesti, ktoré do školy musia, ale každé ráno tvrdia, že vlastne nemusia, nevie predstaviť. V tejto chvíli si to už neviem predstaviť ani ja.