vláda Pétera Magyara má za sebou prvých 100 dní a búranie autokratického režimu Viktora Orbána jej ide nečakane hladko. Dnes už bývalý prezident, Tamás Sulyok, Orbánovo guľôčkové pero, ktorý predtým ako šéf ústavného súdu (2016 – 2024) a neskôr ako prezident (2024 – 2026) so všetkým súhlasil a všetko podpísal, paradoxne, podpísal aj novú ústavnú zmenu, ktorým ho zbavila úradu. Musí odísť aj šéf ústavného súdu, predtým dlhoročný generálny prokurátor, Péter Polt, Orbánov lojalista, ktorý nikdy nič nevyšetril, čo mohlo byť nepríjemné pre vládnu stranu Fidesz. Súčasťou ústavnej zmeny totiž bol 70-ročný vekový limit pre ústavných sudcov. Odchádza aj generálny prokurátor, boli odvolaní šéfovia tajných služieb, bezpečnostných zložiek, zrušili Úrad na ochranu suverenity, ktorý len znepríjemňoval život slobodným médiám a mimovládkam a rozširoval vládnu propagandu. Aj strana Fidesz je v kríze, bývalé ťažké váhy odchádzajú z parlamentu do „civilu“, bývalý minister zahraničných vecí Péter Szíjjártó sa vzdal mandátu a odišiel pracovať pre čínsku firmu BYD (!), János Lázár, ktorý predtým vystriedal viacero pozícií sa tiež stiahol na svoje vidiecke sídlo, bývalý Orbánov šéfkomunikátor Gergely Gulyás sa ani nezohrial na stoličke a abdikoval na funkciu šéfa poslaneckej skupiny. Mnohí vrátane Orbána ani neprevzali poslanecký mandát. Bývalý premiér je ináč posledné týždne na nepretržitej dovolenke, po Srbsku sa objavil na viacerých miestach v Chorvátsku, naposledy ho natočili na jednej jachte.

Odkedy bolo jasné, že nová vláda bude disponovať ústavnou väčšinou, dalo sa tušiť, že sa udejú mnohé veci, možno tempo a rozsah zmien sú nečakané, ale nie samotná podstata vývoja. Mnohých však prekvapil kolaps mediálneho impéria Fideszu. Predtým sme si – možno naivne – mysleli, že oligarchovia blízki vládnej strane dostali z verejných zdrojov toľko peňazí, že Fidesz s väčšinou svojich médií dokáže v opozícii prežiť nie jedno, ale aj dve volebné obdobia. Následne sme boli svedkami toho, že väčšina impéria skolabovala za dva-tri mesiace. Stačilo uzavrieť kohútik neustále tečúcich verejných zdrojov a bol koniec. Mediálno-propagandistické impérium Orbána bol unikátny jav nielen v demokratickom svete (z ktorého Maďarsko postupne odchádzalo), ale aj v porovnaní s mnohými autokraciami. To, že hneď v roku 2010 došlo k ovládnutiu verejnoprávnych médií, nie je bezprecedentné v našom regióne.

„Bývalý minister zahraničných vecí Péter Szíjjártó sa vzdal mandátu a odišiel pracovať pre čínsku firmu BYD (!). “

Veľký zlom však prišiel v roku 2018 s vytvorením nadácie s orwellovským názvom KESMA (Stredoeurópska nadácia tlače a médií). Oligarchovia okolo vládnej strany na Orbánov povel „darovali“ úplne zadarmo svoje médiá, čo predtým skupovali, tejto nadácii: celkovo 476 médií vrátane všetkých 19 regionálnych denníkov, rádií, spravodajských televízií, internetových novín, bulváru a podobne.